Približujeme sa k ďalšiemu mostu – Puente Centenario (Storočný most), ktorý je veľmi podobný Atlantickému mostu. Posádka vyhladla a zohrievam obed. Nepísaným pravidlom je, že muži chcú mať na obed mäso. Väčšina lodí pripravuje bolonské špagety alebo chilli con carne, ja som sa rozhodla urobiť u nás obľúbený hovädzí guláš. Uvarila som ho ešte pred vyplávaním. Celkom 4 kilogramy hovädzieho mäsa, pol kila bravčového mäsa, kilo cibule, cesnak, trošku papriky, paradajky a na záver nakrájané zemiaky. Samozrejme nesmie chýbať dobré pivo, aby bolo mäso chutné. Celkom ho bolo dosť, nevedela som, akí to budú „hladoši“. Včera som upiekla čerstvý chlieb a kúpili sme pečivo, ktoré tu domáci jedia namiesto chleba. Nakoniec bolo gulášu viac ako dosť, takže sme ho s priateľmi zjedli na večeru o dva dni neskôr. A teda nám všetkým dobre padol.
A je tu druhá časť kanála. Po pravej strane na terasovitom kopci vidíme srnu s jeleňom a kúsok za nimi mláďa. Stoja nehybne v smere vetra, miestami uvažujem, či to nie sú sochy :-), lebo sa vôbec nehýbu. O chvíľu však jeleň otočil hlavou a opäť sa pozrel späť do cieľa našej cesty.
Opäť sa spolu zväzujeme všetky tri plachetnice a prechádzame ďalšou trojicou komôr. Všetko prebieha hladko. V záverečnej fáze máme po ľavej strane tribúnu plnú divákov, ktorí si prišli pozrieť Panamský kanál, jeho históriu a prieplav lodí cez komory. Nakoniec sa otvárajú posledné dvere a za nimi je Tichý oceán a nové výzvy pred nami. Prechádzame pomaly cez poslednú časť kanála až k Mostu Amerika. Tu si robíme poslednú fotografiu s našim sprievodcom Mallorca, pre ktorého prichádza motorový čln a odváža ho na pevninu.
My ostatní plávame ďalej do našej novej maríny. Z Shelter Bay Maríny sme vyštartovali o 4.00 hodine ráno a do Maríny La Playita sme prišli o 17.40 hodine, takže celá cesta nám trvala 13.40 hodín a prešli sme 40 námorných míl.
