David McCullough vo svojej knihe „Cesta medzi moriami“ napísal: „Vytvorenie vodnej cesty cez Panamu bolo jedným z najvyšších ľudských úspechov všetkých čias, vyvrcholením hrdinského sna trvajúceho viac ako štyristo rokov a viac ako dvadsať rokov fenomenálneho úsilia a obety. Päťdesiat míľ medzi oceánmi patrilo medzi najťažšie dosiahnuté ľudské úsilie a vynaliezavosť a žiadne štatistiky o tonáži alebo mýte nedokážu ani zďaleka vyjadriť veľkoleposť toho, čo sa dosiahlo. Kanál je predovšetkým vyjadrením tej starej a ušľachtilej túžby preklenúť priepasť, spojiť ľudí. Je to dielo civilizácie.“
Je to skutočne veľký zážitok prechádzať týmto nadčasovým námorným uzlom, ktorý má za sebou takmer 500-ročnú históriu. Začiatok je v 16. storočí, kedy Vasco Núñez de Balboa prekročil Panamskú šiju. Zistil, že Atlantický aj Tichý oceán oddeľuje iba úzky pás pevniny. Vtedy Cisár Karol V. zo Svätej rímskej ríše a zároveň Kráľom Španielska, inicioval vybudovanie prechodu. Plány, ktoré boli v tej dobe vybudované, kopírujú zhruba priebeh dnešného Panamského prieplavu.
Koncom 19. storočia zorganizovala Parížska geografická spoločnosť výbor na podporu vybudovania medzioceánskeho kanála. Práce sa rozbehli, vybudovanie kanála však pohltilo viac financií a navyše počas obdobia dažďov zomrelo na žltú zimnicu veľké množstvo zamestnancov a celá výstavba sa zastavila.
Na prelome roku 1903 a 1904 ratifikovali zmluvu Panama a Spojené štáty, kedy Panama obdržala platbu 10 miliónov dolárov. Kým Francúzi vykopali približne 23.000.000 m3, Američania až 182.000.000 m3 kanála. Panamský prieplav bol otvorený v roku 1914 a jeho skutočným staviteľom a bol Theodor Roosevelt aj napriek tomu, že počas jeho prezidentského mandátu bol dokončený len z polovice. O 100 rokov neskôr sa Panamský prieplav vrátil do majetku Panamy. Dlhoročnú kontrolu USA nad zónou prieplavu ukončil americký prezident Jimmy Carter, ktorý podpísal s panamským vodcom Omarom Torrijosom v roku 1977 dohodu o postupnom odovzdaní Panamského prieplavu pod správu Panamy. Celý proces bol ukončený do konca roku 1999, kedy Jimmy Carter pri podpise s panamskou prezidentkou Mirey Mosco vyhlásil: „Je váš“.
Panamský prieplav je sladkovodný kanál, ktorého rozloha spolu s vytvorenými riekami a priehradami, je takmer 8 krát väčšia ako jazera Gatun. Jazero Gatun je najväčší umelo vytvoreným jazerom, ktoré má rozlohu viac ako 42.000 hektárov.
Všetky plavebné komory majú rovnaké rozmer – 33 metrov na šírku a 300 metrov na dĺžku a sú postavené v pároch. Znamená to, že jeden smer ide smerom z Atlantického do Tichého oceánu a druhý naopak. Na strane Atlantiku sú komory Gatun locks a Aqua Clara locks. Na strane Pacifiku sú Predro Miguel loks, Miraflores locks a Cocoli locks. Zaujímavosťou je aj železnica, ktorá je postavená paralelne s kanálom. Železnica je využívaná na prepravu kontajnerov lodí, ktoré sú príliš veľké na to, aby prešli kanálom. Každá komora sa naplní alebo vyprázdni len počas 8 minút.
Panamský prieplav používa 170 krajín, v roku 2025 bolo uskutočnených viac ako 13.000 obojsmerných tranzitov.
