Počas cesty z Hondurasu nám po vyplávaní z maríny nastal zvláštny problém s motorom. Obvykle máme spotrebu nafty okolo 2,5 litra. Teraz nám však ukazovateľ nameral viac ako 3,2 litra. Navyše, na pár sekúnd akoby motor vynechal funkciu. Napriek tomu, že sme išli obvyklou rýchlosťou, loď išla pomalšie. Rozhodnutie padlo rýchlo. Vrátili sme sa naspäť do maríny a skontrolovali vrtuľu. Bola však čistá, všetky tri listy boli normálne pohyblivé, takže sme nič mimoriadne nezistili. Celá cesta až do Panamy bola čo sa týka motora bezproblémová.
My sme sa však rozhodli, že celú vrtuľu rozoberieme. Ešte sme to nerobili, ale mali sme v našej blízkosti nášho absolútne fantastického priateľa Thomasa, ktorý má Amel rovnako ako my, avšak jeho predchodcu. Vrtuľu už rozoberal a vymenil všetky vnútorné časti, aby sa uistil, že bude v poriadku. Po vzore a za inštruktáže od Thomasa, Frank objednal potrebné diely a pustili sme sa do toho.
Je to celkom náročný proces a preto si všetko dôsledne dokumentujeme. Veľmi ma to zaujíma, lebo som zvedavá na ten super pohon, ktorý dokáže 20 tonovú loď takto s ľahkosťou posúvať vpred.
V maríne je pod strechou pracovisko pre námorníkov, ktoré využívame. Vrtuľu sme položili na stôl a rozobrali do pripravených troch misiek s číselným označením. Prvé čo som obdivovala, boli nože, ktoré sú osadené hneď za kýlom. Je to veľmi dôležitý nástroj, ak sa loď dostane do rybárskych sietí alebo sa nachádza v okolí vrtule lano, tieto nože ich dokážu rozrezať. Takže ich musíme nabrúsiť, aby boli funkčné.
Vo vnútri každého listu vrtule je niekoľko súčiastok. Niektoré sa vyberajú ľahko, nad inými musíme meditovať, aby sme ich dostali von. Najťažšie boli posledné kruhy, ktoré sedeli ako prilepené medzi jednotlivými dielmi. Nakoniec pomohol úzky skrutkovač, ktorý nám ich uvoľnil. V prvom liste bola vazelína absolútne čistá, ako by ju práve pred chvíľou uzatvorili. V druhom už bola vazelína trochu čierna, čo znamenalo, že sa tu niečo dialo, čo nebolo úplne najlepšie. V treťom sme objavili vodu. Nebolo jej veľa, ale ani málo. Voda jednoducho vo vrtuli nesmie byť. Takže asi toto bol problém, ktorý sa nám ukázal na ceste z ostrova Roatan v Hondurase. Bolo to správne rozhodnutie, celú vrtuľu rozobrať a zrekonštruovať predtým, ako vyplávame na Tichý oceán. Som veľmi rada, že na to moji kapitáni mysleli. Nomad má už 17 rokov, takže asi to bolo už na čase vykonať.
Všetko sme dôkladne vyčistili a aj keď máme nové súčiastky, tieto si odkladáme. Samotné telo vrtule a jej listy vyčistíme a musím obdivovať ich nádherné bronzové kvality. Či sú skutočne z bronzu nedokážem síce potvrdiť, ale sú skutočne na mikromilimeter precízne vypracované.
Ak má niekto chuť, kľudne si pozrite, ako sme sa s tým pohrali. Nakoniec sme vybrali nové vnútorné diely a postupne sme ich namontovali. Aj keď sa nám zdalo, že sú niektoré diely úplne rovnaké, mýlili sme sa. Skutočne voľným okom ťažko vidieť, ale pri skladaní jednoducho musí každý diel sedieť ako puzzle.
Trvalo nám to celkom 3 dni, kým sme vrtuľu namontovali späť na kýl. Keď sme boli presvedčení, že je všetko vporiadku, tak sme ju natreli ochranným náterom. Samozrejme so stiahnutým bruchom som čakala, ako bude vrtuľa fungovať, keď vojdeme do vody. Išla absolútne super. Som šťastná, že sme celý tento proces tak dobre zvládli. Teda, že to super urobil Frank za inštruktáže Thomasa. Absolútne špičkoví muži. TOP!
15.3.2026 sme o 10.30 hodine vstúpili s Nomadom do vody. Naštartovali motor a odplávali na naše miesto D20, kde sme sa zakotvili a zostávame až do nášho návratu zo Slovenska. Všetko prebehlo absolútne špičkovo. Celý servis v maríne má skutočne vynikajúcu úroveň. Za organizáciu celého servisu zodpovedá mladá žena meno eStefanie. Srdečná vďaka
