Je piatok a o 11 hodine odchádzame z móla do prístavu k žeriavu. Je pomerne silný vietor, miestami až 20 kn. Naše fendre musím vytiahnuť vyššie, pretože pri žeriave sú vyššie bočné múry. Máme priviazané 3 laná a dopĺňam ešte štvrté. Medzitým sa približujeme k žeriavu, pred ktorým sú na pravoboku zaparkované dve vojenské lode aj s námorníkmi, s ktorými sa zdravíme.
Celý tím na brehu je absolútne špičkovo zosynchronizovaný. Na žeriave sú zapnuté dva obrovské široké popruhy. Keď sme bezpečne zachytení lanami na rohatku, doplnia žeriav o ďalšie dva popruhy, takže nás zdvíhajú celkom 4. Prvý krát počas nasadenia popruhov vidíme ponoreného potápača vo vode, ktorý po celý čas kontroluje pod vodou umiestnenie popruhov. Všetko prebieha veľmi rýchlo. Popruhy sú na mieste a my vystupujeme z lode na pevninu. Nomad je vonku z vody. Vedúcim je vodič žeriavu, ktorý zároveň obsluhuje aj pojazdné auto, ktoré sa priblížilo k našej plachetnici. Teraz je už v rukách šikovných majstrov. Vozidlo má pneumatické stojky, ktoré držia pevne loď a hneď ju aj premiestnia na parkovisko lodí. Tu sa vymenia pneumatické stojky za železné, ktoré pevne stabilizujú pozíciu Nomada a na tomto mieste strávime niekoľko dní.
Máme k dispozícii elektrinu, ale toaletu a sprchy musíme používať v maríne. Loď musí zostať suchá, aby sme mohli ponorenú časť vyčistiť na natrieť novým antifoulingom.
Dnes sme stihli odmontovať malú vrtuľu a aj veľkú, ktorá poháňa celú loď. Prvý krát ju ideme rozobrať úplne, aby sme zistili, v čom vznikol problém pri odplávaní z Hondurasu. Thomas je nám vo všetkom nápomocný, svoj propeler už mal rozobratý pred 2-3 rokmi. Tak si s ním všetko konzultujeme a zároveň nám robí kontrolu našej práce.
