Včera nám pomocník správcu maríny Francesco oznámil ako funguje marína a zároveň si posťažoval, ako sa zredukovali lode v maríne. Keď sme dnes chceli ísť do miestnej práčovne, bohužiaľ táto bola zatvorená. Evidentne ju zatvorili len teraz, čakajú na opravára práčok. V maríne muselo byť donedávna veľmi živo. Nečudujeme sa, že tu zaniklo veľké množstvo obchodíkov a služieb. Napriek tomu ideme ďalej v maríne a stretávame príjemný personál udržiavajúci marínu. Po ceste sa zastavíme v SPA a Frank absolvuje pedikúru. Veľmi šikovná mladá žena obratne pracuje a onedlho sa Frank teší zo starostlivosti, ktorej sa mu dostalo.
Prichádzame k vstupnej bráne do maríny a pýtame sa, kedy príde autobus. Máme informáciu, že sa za 5 dolárov na osobu dostaneme do mesta a tento lístok platí celý deň. Najbližší autobus príde až o 40 minút. Tak si objednáme taxi. Príde ani nie o 3 minúty. Nie je to obyčajné taxi, je to nádherný veterán tyrkysovej metalízy Chevrolette, ktorý má namiesto zatváracích páčok namontované nábojnice. Po chvíli zisťujeme, že tieto veterány sú tu bežnou súčasťou života rovnako ako nové autá (vyrobené po roku 1970). Úplne nové autá tú veľmi nestretávame. Ale zaujímavosťou sú trojkolesové vozidlá všetkých možných kreácií a aj konské záprahy.
Keď vystúpime z taxíka, hľadáme niekde banku, kde by sme zamenili doláre za kubánske pesos. Okolo nás prechádza mladý pár a skúsim ich osloviť, či by nám nepomohli. Sú to Kanaďania, ktorí sa už budú vracať domov a zostalo im veľa pesos. Tak sme sa dohodli a za super cenu sme od nich kúpili pesos (200 dolárov = 80000 pesos).
Zastavíme sa vo veľmi príjemnej kaviarničke so zákuskami a objednáme si koláčik a kávičku. Postupne sa tu na chvíľku zastavia miestny a rovnako ako my si užijú ponúkaný sortiment. Sledujeme zákazníkov a o chvíľku sem príde s autom evidentne majiteľ firmy a štyri mladé ženy. Každý si objedná kávičku a dámy aj zákusok. Šéf všetko zaplatí a počká, kým si pochutnajú na dobrotách, neskôr sa vrátia do auta a odchádzajú. O pár minút príde ďalšie auto a opäť vysoký muž s dvomi dámami a všetko sa opakuje. Asi je to veľmi obľúbená tradícia, kedy si šéf uctí takto svoje zamestnankyne.
Postupne prechádzame mestečkom, necháme sa odviezť motorovou trojkolkou. Medzi domami som zazrela pánske holičstvo. Môžeme sa kľudne prizerať, ako je mladému mužovi pripravovaný účes. Kúsok ďalej je už vo dvore stánok so zmiešaným tovarom, kde nájdete množstvo dôležitých vecí pre domácich majstrov.
Na rohu všetkých ulíc vnímam značenie. Je to betónový ihlan, ktorý má na každej zo strán napísané číslo ulice. Takže sa podľa nich dá veľmi jednoducho orientovať. Konské záprahy sú tu bežnou súčasťou. Mnohé sú zastrešené, iné sú zdobené a niektoré používajú len na dovoz tovaru. O koníkov je tu dobre postarané. Vidíme ich popri ceste veľa krát uviazané, aby sa mohli napásť a nabrať silu na ďalší deň.
Najímame si motorovú trojkolku. Chceme sa ísť pozrieť do maríny, ktorá sa nachádza v tomto meste. Prechádzame cez miestne letisko, alebo lepšie povedané to čo z neho zostalo. Dráha je síce pomerne široká a dosť dlhá. Určite slúžila svojmu účelu. Dnes je však porastená náletovými drevinami, v strede sú železné zátarasy a kde je možné prejsť, prechádzajú vozidlá, cyklisti aj peší. Taxikár nás vysadil pred marínou a aj napriek tomu, že sme chceli, aby nás počkal, odišiel. Tak sme si marínu prezreli. Uvažovali sme, že sa sem preplavíme a v tejto maríne ponecháme našu plachetnicu zopár týždňov. Je to však malá marína, kde okrem troch lodí, správcu a hlučnej reštaurácie, nie je nič k dispozícii. Preto sa rozhodneme, že zostaneme v Maríne Gaviota, kde sme sa zakotvili.
Keďže nás taxikár nepočkal, odchádzame peši naspäť do mesta. Prechádzame okolo bytových domov, kde bývajú bežní ľudia. Hoci sú na pohľad spokojní, musia mať veľmi zložitý život. Po ceste medzi domami stretávame manželov s dvomi dcérkami. Máme so sebou sladkosti a tak im dávame celý balíček. Veľmi sa z toho tešia. Je to však oblasť plná kontrastov, krásny aj chudobných častí.

