Dnes odchádzame opäť do mesta z maríny, aby sme sa pokúsili zakúpiť kubánsku sim kartu. Plánujeme na budúci týždeň urobiť prehliadku ostrova a potrebujeme mať sebestačné pripojenie na internet. Včera sme prešli tri predajne telekomunikácií, avšak nikde sim karta nebola. Niekde nám povedali, že bude zajtra, inde nás odporučili do ďalšej predajne. Takže dnes skúšane novú príležitosť a tento krát ideme skutočne autobusom.
Je to doprava medzi miestnymi letoviskami až do mesta. Stojí 5 dolárov na osobu a deň, takže je možné sa v tejto cene odviezť tam aj späť. Autobus jazdí od rána do 18 hodiny večer. Je to dvoj podlažný autobus, kde vrchné poschodie nemá strechu.
Po niekoľkých minútach autobus dorazí a všetci sa pomaly presunieme do vnútra. Niektorí ostávajú dole a my odchádzame na horné poschodie. O chvíľu autobus zastaví pri niekoľkých rezortoch a v jednom z nich nastupuje veselá skupinka ľudí. Už od dverí je zreteľné, že sú veselí a pomerne hluční. Keď prídu na druhé poschodie, nesúc si v rukách malé umelohmotné poháriky, posadajú si za nás a jedna pani z nich vyberie z kabelky reproduktor. O chvíľu sa rozozvučia kubánske melódie široko ďaleko a s nimi aj spev prítomných.
José Fernández Díaz, spevák a skladateľ prezývaný aj „Kráľ melódií“ s nezameniteľným hlasom a osobitým štýlom, zložil v roku 1943 túto populárnu pieseň „La Guantanamera“, ktorá je dielom kubánskeho hudobného dedičstva. Trvalo až 20 rokov, kým sa táto skladba stala hitom, keď ju do svojho repertoáru prijala skupina The Weavers a predstavila na koncerte v New Yorku.
Výraz „Guantanamera“ je vo význame „dievča z Guantánama“ – z regiónu na Kube a „Guajira“ znamená „dedinské dievča“.
SIM kartu sa nám nakoniec podarilo kúpiť. Odchádzame medzi obchodíkmi v miestnom komplexe na nádhernú dlhú pláž Cérdenas s bielym pieskom plným bielych mušlí a korálmi posiatymi prístupmi do vody. Je veľmi príjemne teplá a nádherne priezračná. Je tu zopár turistov, slniacich sa na ležadlách alebo plávajúcich v malých vlnách oceánu.
Prechádzame sa aj plážami, ktoré sú v blízkosti našej maríny. Sú to desiatky kilometrov dlhé pláže, plné nádherného čistého piesku s množstvom drobných mušličiek. Zívajú však prázdnotou, len ťažko hľadáme niekoho, kto si tu posedí a už vôbec nikto sa nekúpe.
Na záver dňa navštevujeme maličké potraviny. Vo veľkej väčšine je tu celý regál zaplnený jedným tovarom, alebo regále zívajú prázdnotou.
