Ostrov Isabela má rozlohu len niečo viac ako päť tisíc km2 a populáciu 2256 obyvateľov.
Je to prekrásny ostrov a keď sedíme v reštaurácii oproti nášmu ubytovaniu, sledujem nekonečný príval vĺn. Terasu prekrývajú koruny niekoľkých nízko rastúcich stromov so zaveseným ležadlom a vytvárajúcich ten najlepší prirodzený tieň.
Sedíme na stoličkách zarytých do piesku, ktorý plynie až do oceána.
Po príjemnom piesku sa s malými prestávkami presúva čierny leguán. Pristúpim k nemu bližšie a predo mnou sa otvorí celá veľká rodina leguánov od najmenších až po najväčšie. Všetky smerujú k hromade lávových kameňov. Je to ich domov. Urobia pár krokov a zostanú stáť. Potom sa znovu pohnú a znovu stoja na mieste. Všetci majú hlavy nasmerované v jednom smere. Leguán sa o chvíľu opäť pohne a vylezie na chrbát blízkeho leguána, ktorý už leží na inom.
Na rozdiel od farebných leguánov, ktoré sa pohybujú po súši a obývajú obvykle jeden strom, tieto sú výbornými plavcami a ich domovom sú lávové kamene. Niekedy je veľmi ťažké rozoznať lávový kameň a leguána.
Na pobrežných lávových kameňoch sa nachádzajú aj čierne kraby. Tak, ako leguány, aj kraby a malé čierne pinky splývajú neuveriteľne s farbou lávy.