Medellín je prekrásne mesto v pohorí Centrálne Kordillery. Keď sme prileteli z Cartageny do Medellín, najskôr sme museli prejsť taxíkom cez prekrásne vysoké hory a mala som chvíľu pocit. Že sme niekde vo veľhorách. Potom sme cestovali cez 8,5 km dlhý tunel. Na jeho konci nás vítalo údolie obsypané menšími aj väčšími domami, ktoré sa tiahli až do tých najvyšších kopcov. Nádherná scenéria. Väčšinou prevládala červená tehlová farba domov.
Čo ma najviac prekvapilo, bol neuveriteľne premyslený systém metra, na ktorý sú miestni obyvatelia veľmi hrdí. Metro je skôr rýchlodráhou, ktorá sa nachádza nad zemou a prináša krásne výhľady. Cestovanie je veľmi lacné a dokonca sú niektoré úseky úplne bezplatné.
Mesto začalo s vypracovaním čo najlepšej dopravy pre mesto v roku 1977, výstavba sa však začala až v roku 1992 a prvá skúška jeho časti bola v roku 1994. Celá sieť bola dokončená až minulý rok.
Električka má len jednu koľajnicu, zato má však pod vozidlom pneumatiky. Väčšinou je riešená tak, že z jednej strany sa nastupuje a z opačnej vystupuje. Zároveň platí, že pokiaľ nevystúpia všetci, dvere na nastúpenie sa neotvoria. Cena za jednu cestu je cca 2000 COL = peso (1€ = 4790 pesos).
Električka, ktorou sme sa viezli, mala len jednu koľaj a rovnováhu udržiavala pneumatikami po stranách. Do priestoru zástavky je možné vstúpiť cez turnikety len po vložení lístka. Následne sa dostaneme do nerezovo-sklenených zábran, kde po vystúpení cestujúcich na jednej strane, môžeme nastúpiť do vnútra na druhej strane.
Ja som však mala pocit, že je to všetko úplne nové. Všade sa pohybovali ľudia, ktorí nástupištia udržiavali v obrovskej čistote. Nehovoriac o tom, že všade sa nachádza veľké množstvo zelene, ktoré dopĺňa a zjemňuje veľa betónových plôch na stĺpoch či celých fasádach.
Je to naozaj krásny zážitok 👌🏻