Comuna13 je symbolom bolesti, odporu a znovuzrodenia pre obyvateľov Medellín.
V minulosti boli ľudia vysídlení do tejto oblasti z rôznych častí krajiny kvôli konfliktu s partizánmi a polovojenskými jednotkami. V horách si postavili domy. Keďže ide o oblasť s ťažkým prístupom, úzkymi chodníkmi a nepretržitým stúpaním, v uliciach vládlo obchodovanie s drogami. Comuna13 je známa ako rodisko Pabla Escobara, ktorý vyhlásil vojnu štátu a táto sa stala základom krvavého boja medzi polovojenskými jednotkami a obchodníkmi drog. V tomto období bolo toto miesto najnebezpečnejším na svete až do jeho smrti v roku 1993.
Bola to oblasť, kde nemohli policajti nijako udržiavať poriadok, čo som pochopila pri prechádzaní týmito úzkymi uličkami. Obrat nastal až v roku 2002, kedy národná armáda a polícia skoncovali s partizánmi.
Vtedy začala Comuna13 obdobie známe pod názvom “transformácia”. Miesto, kde vládla bolesť a násilie, dnes nahrádza hudba, tanec a gastronómia.
Comuna13 je tvorená environmentálnymi lídrami, umelcami, podnikateľmi, učiteľmi, matkami… a stala sa najvyhľadávanejšou destináciou celého sveta.
V roku 2013 bol Medllín vyhlásený za najinovatívnejšie mesto na svete a The Wall Street Journal a Citigroup mu udelili titul “Mesto roka” ako uznanie modelu sociálnej transformácie.
Aby sprístupnili ťažký terén, postavili pohyblivé schody až na vrchol obydlí. Sú tu sliepky, kohúty, mačky a aj psy. Vo videu – počkajte si na záver – je vidno, ako si pes z tejto komunity pekne sám prechádza eskalátorom 🤣🦮🐕🦺🐓🐈. Vznikla tak veľmi zaujímavá prehliadka, ktorá priniesla na tieto nezvyčajné a ťažko dostupné miesta turistov s ich finančnými podporami a investíciami.
Všade, na každom kroku nás sprevádzajú nekonečné maľby, na stenách, schodoch, sme svedkami tanečných kreácií.
Je to nesmierne zaujímavá časť mesta a človek by si ani nevedel predstaviť ako sú jednotlivé domčeky postavené, nadstavené, veľa krát sú tu uličky len meter široké so strmými vysokými schodmi a rôznymi zatočenými uličkami. Kde tu je vidieť potrubie, ale aj keď sú tu veľké výškové rozdiely, je tu kanalizácia a voda absolútne bez problémov.
Keď sme zašli do uličky a smerovalo nás to k nejakému domu bez priechodu ďalej, hneď nás miestni navigovali. Sú to veľmi príjemní ľudia a napriek ich histórii sme sa tu cítili absolútne bezpečne.
Odporúčam veľmi navštíviť túto úžasnú komunitu
Aj toto je Medellín. Čím stúpame vyššie, tým chudobnejšie štvrte tu prechádzame. Veľmi ťažký život tu majú.
Spočiatku sme sa rozhodli ísť pešo od lanovky smerom do mesta. Prechádzame tesnými ulicami, kde sotva prejdú vedľa seba dva mini autobusy alebo nákladné autá. Popri nich ide nesmierne množstvo motoriek, ktoré sú tým najlepším dopravným prostriedkom v týchto kopcoch. Chodníky tu takmer nie sú. Takže keď sa priblíži niečo veľkorozmerné, postavíme sa k najbližšiemu domu a počkáme, až s obrovským rachotom prejde.
Nakoniec sme nastúpili na lokálny autobus a vezieme sa až do mesta.
V celom meste sú okná a dvere a spodných podlažiach zamrežované. V niektorých častiach mesta vidíme krásne bytové domy s niekoľkými podlažiami a nad plotom je ostnatý drôt. Až ma zamrazilo 🙏🏻