02.05.2024

MAYREAU – zátoka Saltwhistle Bay

Prešli sme len kúsok od Tobago Cays do zátoky Saltwhistle Bay, skromných 6 míľ. Záliv je nádhernou a pokojnou zátokou s bojkami a veľmi dobrými miestnymi reštauráciami, barmi a možnosťami šnorchlovania a letoviskom. Ostrov Mayreau je súčasťou štátu Svätý Vincent a Grenadíny a je najmenším spomedzi jeho ostrovov. Má rozlohu len 2,4 km2 a asi 300 obyvateľov. Ide o národný park, kde sa kedysi pestovala bavlna a kakao.

Sme zakotvení na bójke pri krásnej pieskovej pláži. Je tu postavených zopár lokálnych bufetov, ktoré sú otvorené pre návštevníkov ako sme my. Pozdĺž pláže, popod palmové stromy, na dlhých šnúrach visia farebné šatky. Prechádzame sa po príjemnom piesku a obzerám si tunajšie umenie batiky a farebných vzorov na šatkách, šatách a uterákoch. Kúsok za nimi sú postavené krásne kameninové prístrešky s palmovými strechami, kde je v strede gril. Večer sa rozhodneme navečerať na pláži. Jeden bufet nám je obzvlášť sympatický. Vedú ho mladí manželia a okolo nich pobehuje malé asi šesťročné dievčatko, ktoré sa vo vnútri hrá s bábikou. Po krátkej chvíli sa zoznámime a už mi sedí na kolenách. V ruke stíska mobil a prezerá si videá jedno za druhým. Dáme si spoločne limonádu a keď nám prinesú večeru, dievčatko odchádza do vnútra.

Sme zvedaví, aký tento ostrov. Miestni nám ukazujú cestu. Vraj to nie je ďaleko do mesta. Tak sa vyberieme peši. Je však horúco a naozaj máme čo robiť v tom teple prejsť do cieľa.

Na ostrove sa nachádza malá dedina Old Wall, kde žije väčšina obyvateľov a je tu vidieť pomerne veľký stavebný boom. Veľa mladých ľudí si stavia domčeky alebo prechádzame už okolo pomerne nových pekne riešených domoch. Nachádza sa tu škola pre ročníky 1 – 6, tehlový a kamenný katolícky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie s krásnymi vitrážami, kostol a jedna hlavná cesta. Keď si prezrieme kostolík, hneď za ním je veľká terasa a nezabudnuteľný výhľad na tyrkysové more pri ostrove. Terasa je v podstate strechou, pod ktorou sa nachádzajú obrovské zásobárne vody.

Elektrina bola na ostrov privedená až v roku 2002. Predpokladám, že až po tomto roku začali stavať svoje domčeky miestni obyvatelia.

V strede ostrova je soľné jazierko, z ktorého miestni kedysi zbierali a vyvážali soľ. Dnes, sa soľ stále zbiera, ale je už len na miestne použitie, pretože dnešní obyvatelia sa živia rybolovom a cestovným ruchom. Na konci dediny je veľmi jednoducho postavená miestna sušiareň.