V sobotu 4.5.2024 preplávame z Saltwhistle Bay na ostrov Union Island a zakotvíme sa v zátoke Clifton Harbour v blízkosti miestneho letiska.
Je pondelok si prenajímame skúter a ideme preskúmať Union Island. Prenajali sme si jeden, ktorý bol úplne nový a na naše prekvapenie poháňaný plynom. Išiel výborne a aj do kopca s váhou nás dvoch 😂
Hneď vedľa farebnej navigačnej tabule je vstup do miestnej veľmi úzkej nákupnej uličky pre peších turistov. Nádhera.
Union Island je súčasťou karibského oblúka a nachádza sa západne od Barbadosu a severne od Grenady. Patrí do súostrovia Svätý Vincent a Grenadíny.
Má okolo 3000 obyvateľov, ktorí sú veľmi milí, prívetiví a svoje obydlia majú rovnako ako oblečenie krásne pestrofarebné.
Hlavným mestom je Clifton, kde sa nachádza väčšina podnikov a hotelov. My sme si urobili výlet cez mesto Clifton, Ashton – druhé mesto ostrova Union a krásne ostatné pozoruhodné miesta ostrova.
Tillandsie
Určite poznáte tieto tillandsie alebo vzdušné rastliny. Žijú na iných rastlinách a svojim povrchom prijímajú vlahu a živiny. Nie sú to však parazity. Hovorí sa im aj vzdušné rastliny.
Tillandsie pochádzajú zo Strednej a Južnej Ameriky. Ako je vidno vo videu a na fotografiách, prichytené sú na stromoch veľmi podobne ako naše imelo.
Dočítala som sa, že je tu nesmierne vzácna lagúna s národným parkom. Jednou zo zastávok po ostrove je práve Most Ashton Lagoon. Napriek ťažkému príbehu, je toto miesto niečím čarovné. Prechádza po ruinách, ktoré sa zžili s prírodou a vytvorili tak neopísateľný komplex, je skutočne výnimočná.
Príbeh Ashtonskej lagúny sa začal asi pred 25 rokmi, v roku 1994. Tento rok znamenal jej úpadok – moment, keď zámorský investor povedal: „Postavme golfové ihrisko nad mangrovníkmi. Postavme prístav pre 300 lodí!“ ako to opísal Jozef. Hrádza mala spájať Frigate Rock s ostrovom Union.
Nasledujúci rok investor skrachoval. Od projektu sa upustilo, no škody už boli napáchané. Joseph opísal vývoj ako „katastrofu“. Hrádza a morské prístavy, postavené z plechových pilót a vybagrovaných koralov, blokovali cirkuláciu vody, čo spôsobilo obrovské škody mangrovníkom, útesom a morskej tráve.
Našťastie v roku 2004 začala Lisa Sorensonová organizovať workshopy o význame mokradí a začala zapájať miestne obyvateľstvo do obnovy lagúny.
V roku 2018 začala voda opäť tiecť. „Zázrační pracovníci“ vytvorili v hromadách prístavu nejaké trhliny, aby mohol pretekať … po 24 rokoch. „Lagúna povedala: ,Môžem znova dýchať!“ zasmial sa Joseph.
(Čiastočne prevzaté z www.birdscaribbean.org)
Na kopci na zaujala pomerne veľká usadlosť, tak prechádzame kamenistou cestou smerom k hlavnej budove. Popri ceste vidíme farmu. Najskôr rôznu hydinu, od sliepok, cez kačice, až po chliev s prasiatkami. Hneď pri nich stretáme mladú ženu a pýtame sa dovolenie prejsť ďalej. Predpokladáme, že je to všetko súkromný majetok. Mladá žena tu pracuje v záhradke so zeleninou a pri nej pomáhajú miestni obyvatelia. Prejdeme k hlavnej usadlosti, odkiaľ je nádherný výhľad do veľkej vzdialenosti. Nechceme vyrušovať, tak po krátkej chvíli odchádzame a ešte sa rozlúčime s domácimi.
Z farmy prechádzame ďalej a už z diaľky vidíme pasúce sa kozy a býkov, ktorí sa pomaly prechádzajú po piesčitej pláži. Pod stromami sú farebné drevené lavice, ktoré krásne vytvárajú kontrast s bielym pieskom, tyrkysovou zátokou.
Prenádherné miesto čistého jemného bieleho piesku, priezračnej tyrkysovej vody a fantastickej reštaurácie s vynikajúcim jedlom. Rozhodneme sa tu naobedovať. Kým nám prinesú jedlo, sledujem vtáčiky, ktoré sa neboja prísť do našej blízkosti. Vezmem vrchnák od fľašky a dám do neho vodu. Vtáčik si prisadne na opierku mojej stoličky a priblíži sa k vrchnáku. Nemá strach. Musí byť veľmi smädný a pomerne dlho pije, až kým sa nezasýti. Myslím, že je to miestny drozd, len má dlhší zobáčik a štíhlejšie telíčko.
