Dnes sme sa vybrali k bazénu. Aspoň sme to tak nazvali. Medzi Tichým oceánom a lagúnou vedie úzky pás pevniny, ktorý je miestami porastený palmami a na niektorých častiach je len piesok alebo sopečný nános. Zaujímavé je, že na strane lagúny je piesok dokonale biely a na strane Tichého oceána má až ružový nádych. Priehlbiny koralov vytvárajú menšie aj väčšie jazierka a tie sa spolu s prílivom aj zväčšujú. My prichádzame, keď je odliv a mnohé z nich sú úplne bez vody. Asi po pol hodinke kráčania sme dorazili k pomerne širokému pásu atolu, v strede ktorého je jazierko. A keďže je odliv, jeho hladina je pomerne nízko. Väčšina vody v nízkych jazierkach je niekedy taká teplá, ako naše telo. Náš bazén je však super. Taký akurát.
Po ceste si ešte odtrhneme zopár kokosových orechov, muži ich mačetou očistia a s radosťou vypijeme tento nebeský mok. Je jemne sladký a aj keď nie je chladený, je veľmi osviežujúci.
Lagúna spolu s pieskom a koralovými útesmi vytvára prekrásne scenérie až natoľko, že mi je ľúto vyradiť fotografie.
Prichádzame k člnu a zakiaľ Eloa odväzuje lano z bójky, chcem sa ísť okúpať. To už si k nám smeruje žralok. Je tu voda tak trištvrte metra. A ja som dúfala, že sem nezavítajú. Bežne ich vidíme okolo lodí, hlavne keď sa zvečerí a začínajú loviť. Hlavne čiernoplutvého, ktorý vraj nie je pre ľudí nebezpečný. Na šťastie sme boli asi príliš hlučný, tak v pol ceste si to rozmyslel. Všetci sme vošli do člna a odplávali na lode.
