V reštaurácii Marie Antoinette už sedia nejakí hostia. Po ceste sme riadne vyhladli. Mladá slečna, ktorá tu obsluhuje nám objasňuje, že si ten obed treba vopred rezervovať. My sme o tom nevedeli. Nakoniec nám však majiteľka reštaurácie pripravila niekoľko chodové jedlo. Bolo skutočne vynikajúce. V jednej miske bolo kozie mäso, v druhej bravčové, ryža, pečený chlebovník (vynikajúca náhrada zemiakov), surový tuniak pripravený ako ceviche a banánové malé dezerty. Priamo pod strechou prechádzam na toaletu a cítim výraznú vôňu. Priblížim sa k stolom prikrytým sieťou a na nich sa sušia stovky vaniliek. Nádherná vôňa. Po obede, popíjame ešte limonádu, niekto tahitské pivo, prichádza mladý muž s ukulele. Sadne si uprostred, aby na neho videli všetci a začne hrať na ukulele. Jeho hrdelný spev plný emócií je nezabudnuteľný zážitok.
Tento rituál alebo spev sa volá Haka enana / Haka oa. Starobylý polynézsky národ nazývaný Maoriovia si zachovávajú pre nás hlučný, avšak vášnivý prejav. Je plný kriku, grimás, cerenia zubov, gúľaní očami, vyplazovaním jazyka a silným sa dupaním. V maorskej kultúre je to však prejav najvyššieho rešpektu, hrdosti, obhajoby svojich práv a výzvy k dialógu. Aj keď by to v našej kultúre mohlo byť považované za agresiu, práve naopak, ide o prejav vnútornej energie a vášne.
Na ostrove Hiva Oa sa tento prejav bežne objavuje a je považovaný za jedno z historických centier, odkiaľ tieto silné rituály pochádzajú. Slovo Haka znamená v polynézskom jazyku „tanec“ alebo „rytmický prednes s pohybom“. Predkovia Maorov sa pred stovkami rokov doplavili z Francúzskej Polynézie a Markéz do Nového Zélandu.
Svetovo najznámejší prípad z vládnych budov predviedla mladá maorská poslankyňa Hana-Rawhiti Maipi-Clarke, ktorá priamo počas hlasovania začala kričať a viesť haku, ku ktorej sa pridala celá miestnosť.
https://www.bbc.com/news/articles/c5yg9k8x8pwo