Dnes máme v pláne navštíviť pláž Hanaiapa a Tiki s korunou na hlave, ktorý by sa mal nachádzať v tejto oblasti.
Pláž je na severnom pobreží ostrova Hiva Oa, asi hodinu cesty autom z Atuona. Je to odľahlá, skalnato-kamenistá pláž s čiastočným pokrytím piesku. Tak, ako na všetkých miestach ostrova, stretávame sa s úžasným poriadkom, starostlivo udržiavanou zeleňou a skutočne sme nikde nenašli ani papier, plast alebo iné odpadky okrem miesta určeného na zber smetí. Po ceste stretávame divokú mačku, ktorá sa nerušene usadí v zelenom poraste popri ceste a pozoruje nás zatiaľ čo prechádzame autom okolo.
Rôznorodosť kvetov, kríkov a stromov poskytuje tejto časti ostrova veľmi príjemný pohľad plný farieb a nádhernej jednoduchej harmónie. Pri pláži sa nachádza krásny park pre deti a oznam, že sa tu v blízkosti nachádza socha Tiki s kráľovskou korunou na hlave. Zaparkujeme auto a najskôr sa kocháme krásami zátoky, kde sú popri pobreží mnohé palmy v kontraste s vlnami oceánu, ktoré pri dotykoch s piesočnatou plážou vytvárajú vlny obdarené bielou penou.
Prechádzame pešo cestičkou, ktorú nám ukazuje smerová tabuľa. Pomaly stúpa, až kým prídeme k miestnemu cintorínu. Nemá žiadne oplotenie. Je neuveriteľne citlivo vsadený do kopcovitého terénu. Jeho hroby, natreté bielou farbou svietia v kontraste s okolitou žiarovou zeleňou a vysoký štíhlymi palmami. Cestou autom stretávame miestnu ženu a pýtame sa na cestu. Smeruje nás naspäť k pláži, kde máme odstaviť auto. Počas návratu prechádzame okolo domu s mladou ženou v plnom pracovnom nasadení. Zastavíme sa u nej a ihneď nám ponúkne med, ktorý sama vyrába. Ideme spolu s ňou do dielne, kde má vákuovo zabalené vanilkové struky a prinesie nám na lyžičke ochutnať jej med. Je krásne hustý a zlatistej farby ako ten náš, horský med. Chutí výborne. Aj tunajšie včielky dokážu vyprodukovať veľmi kvalitný med. Kupujeme si jednu menšiu fľašku a k tomu zopár vaniliek. Ešte sa stihnem s majiteľkou odfotiť, pomaznať s ich psom a práve prichádzajúcim koníkom. Na rozlúčku nám venuje pomelo. Veľmi sa tomu teším, lebo to naše sme už všetko zjedli. Auto zaparkujeme pri pláži, pod palmovými stromami a ďalej ideme pešo.
Cesta postupne naberá na výške a čoraz ťažšie sa nám stúpa do kopca. Stretávame malé asi päť ročné dievčatko, ktoré nám prstom ukazuje cestu, kde by mal byť Kráľovský Tiki. Nakoniec v poslednej fáze stúpam do kopca sama. Nemáme vhodnú obuv a skutočne je to veľmi ťažké vyjsť na vrchol kopca. Občas sa pošmyknem a zosuniem nižšie, hneď sa však pridržím okolitého porastu a stúpam ďalej. Je veľmi teplo a hoci som pod stromami v tieni, tečie zo mňa pot, akoby som bola na poludňajšom slnku. Po niekoľkých minútach ťažkého stúpania vyjdem na vrchol, kde sú poukladané rôzne veľkosti kameňov. Spolu vytvárajú akúsi plošinu alebo podstavu. Cesta tu končí. Avšak Kráľovský Tiki tu nie je. Niekoľko krát sa snažím celú oblasť preskúmať, ale márne. Tiki tu nie je. Dočítala som sa, že domáci obyvatelia raz za rok odnášajú z vrcholku Kráľovského Tiki k oceánu, kde ho umývajú vo vode a natierajú olejom. Tento rituál robia celé veky, aby si uctili vládcu morí a žiadali o dostatok rybích úlovkov počas ďalšieho roka.
Neviem, čo sa stalo, či skutočne odniesli sochu Tiki do doliny, alebo ju rekonštruujú. Je mi len ľúto, že nám nikto nepovedal, že tu nie je, hoci sme sa pýtali na cestu. Vraciame sa na pláž a odnášam si trochu tohto čierno-sivého piesku. Je veľmi tmavý, myslím, že bude podobný ako ten v Kapoverde, kde sú ostrovy rovnako sopečného pôvodu.
Pri pláži vo veľkom športovom areáli je postavený prístrešok s kuchyňou a stolmi. Je tu niekoľko miestnych obyvateľov so svojimi deťmi. Počítam a jedna rodina má štyri, iná tri deti. Objednávame si jedlo a nápoje a strávime v prístrešku niečo vyše hodinku, kým sa občerstvíme.
Nakoniec sa v mestečku Atuona zastavíme pre pitnú vodu. Vodovod je umiestnený takmer v centre a zásobuje odtiaľto všetky domácnosti. V zátoke, kde kotvíme nie je pitná voda. Je tu síce rozvod vody v potrubí, ale je to voda, ktorá nie je určená na pitie.
