Najznámejším kostolom je Cathédrale Notre-Dame de Papeete, ktorý sa nachádza v centre mesta. Bol otvorený v decembri 1875 a má tri zvony, ktoré sa volajú Marie Charlotte, Emilie Octavie a Anne Martin.
Zaujímavosťou je, že katedrála sa nachádza na bode PK 0, čo je bod, od ktorého sa merajú vzdialenosti na ostrove. Biele a červené míľniky pri ceste označujú ich vzdialenosť od katedrály.
Kostol je zasvätený Panne Márii Nepoškvrneného počatia. Pri hlavnom vstupe do kostola sa nachádza umelecké dielo z Markézskych ostrovov zobrazujúce Madonu s dieťaťom z mahagónového dreva, ktoré má v náručí chlebovník. Chlebovník – fruit à pain – je kľúčovou plodinou celého Tichomoria, čo symbolizuje, že Kristus je chlebom života pre miestny ľud. Niekoľko krát som ochutnala tento chlebovník a musím povedať, že je veľmi zaujímavý, niečo medzi chlebom a zemiakom. Tunajší ľudia v tradičnej strave nemajú chlieb, ale práve chlebovník.
Katedrála je známa aj svojimi umeleckými znázorneniami krížovej cesty, ktorých umelecký štýl ovplyvnil Paul Gauguin. Nachádzajú sa tu vyrezávané drevené portály vyrábané remeselníkmi z ostrova Mangereva, ktoré majú veľmi precízne tradičné rezby. Zaujímavé sú aj farebné vitrážové okná zachytávajúce nielen biblické motívy, ale aj scenérie typickej tahitskej prírody a krajiny.
Je sobota ráno a ja som sa vybrala kúpiť čerstvú francúzsku bagetu. Všimla som si, že je katedrála otvorená, tak som zvedavo vstúpila dnu. Kostol bol plný ľudí, ktorí v tomto momente už v prebiehajúcej omši stáli a počúvali veľmi obľúbeného farára Père Christophe (vlastným menom Christophe Barlier). Je známy svojou dlhodobou pomocou ľuďom bez domova a vyjadrujúcim sa k sociálnym otázkam v Polynézii. Je to neprehliadnuteľný muž, pomerne vysoký s dlhými vlasmi. Liturgiu vedie vo francúzštine, spoločné modlitby a liturgia plynule prechádza do zvučnej tahitčiny. Na omši je prítomný aj arcibiskup Mgr. Jean-Pierre Cottanceau, ktorý vedie krátku reč.
Do katedrály prichádzam dverami v ľavom krídle. Hneď pri dverách je miesto na lavici, kde stojí miestny muž. Pozdravujeme sa a ukazuje mi, že si môžem prisadnúť. Aj keď reči nerozumiem, samotná omša prebieha veľmi podobne ako u nás. Až na jeden moment. Zrazu všetci zdvihnú ruky od predlaktia do výšky tváre a väčšina prítomných sa chytí za ruky a tieto si držia až do skončenia modlitby. Pozerám sa na muža vedľa mňa a zopakujeme to čo ostatní. Celá atmosféra bola výnimočná a veľmi silná.
Tak, ako aj v našich kostoloch, na záver pristúpia všetci k Oltárnej Sviatosti. Keďže je katedrála skutočne veľká a ľudí je tu mnoho, sväté prijímanie pomáhajú zrealizovať farníčky – služobníčky (Tavini). Jedna z nich prišla k ľavému krídlu, kde stojím aj ja. Keďže som prvá v rade od dverí, pristupuje ku mne a dáva mi Božie telo. Všetci ho prijímajú, bez výnimky. Len malé deti dostali pohladenie.
Najkrajší a najsilnejší zážitok na celej omši bol záver. Ozval sa orgán a spolu s ním silný spev speváckej skupiny vedľa neho. Stoja na balkóne, ktorý je nad hlavným vchodom do kostola, oproti oltáru. Nespievajú bežné náboženské piesne, ale nádherné tradičné viachlasné chorály. Pani predo mnou zdvihla svoj mobil a začala nahrávať spev spevokolu. Neodvážila by som sa to urobiť, ale keďže si ich následne vybrali viacerí domáci účastníci, vrátane pani pri spevokole, neváhala som ani na minútu. Tento okamih si nemôžem nechať ujsť. Spev je nesmierne energický, precítený a hlasný.
Vraciam sa na loď a zisťujem, ako je to vlastne s omšou. V sobotu 15. augusta 2026 bola mimoriadne slávnostná omša, pretože oslavovala katolícka cirkev jeden zo svojich najväčších sviatkov – Nanebovzatie Panny Márie. Panna Mária Nanebovzatá je hlavnou patrónkou celej Francúzskej Polynézie a Francúzska. Na Slovensku je tiež našou patrónkou, u nás sa datuje toto uctievanie už od stredoveku.
