23.07.2026

RAROIA – Kon-Tiki

Raroia je koralový atol v súostroví Tuamotu vo Francúzskej Polynézii. Dnes ráno sme mali naplánované tu zakotviť. Ideme však príliš rýchlo a nestihneme byť vo vhodnom čase na vstupe do atolu. Fascinuje ma však jeho príbeh. Jeho dĺžka je 43 kilometrov a šírka 14 kilometrov. Väčšina obyvateľov, asi 200 až 300, žije v dedinke Garumaoa. Je to koralový ostrov prstencového tvaru, ktorý obklopuje vnútornú lagúnu. Vstup je zo severo-východnej strany, avšak treba prísť za jasného počasia a v čase, kedy je hladina v strednej hladine medzi prílivom a odlivom. Voda by nemala byť spenená a dôležité je na špici lode sledovať koraly pod vodou.

S atolom Raroia sa viaže jedna z najodvážnejších a najslávnejších námorných expedícií 20. storočia – Kon-Tiki. V roku 1947 nórsky cestovateľ, archeológ, spisovateľ a dobrodruh Thor Heyerdahl postavil plť výhradne z materiálov, aké mali pred 2500 rokmi Inkovia a chcel dokázať, že Polynéziu obsadili pôvodný obyvatelia Južnej Ameriky a nie z Ázie, ako tvrdila väčšina vedcov.
Základ plte tvorilo 9 kmeňov balzového dreva z ekvádorskej džungle. Kmene boli pospájané výhradne konopnými lanami bez použitia kovových prvkov, klincov a skrutiek. Na plošine bola postavená jednoduchá bambusová kajuta a jedna hlavná plachta. Plachtu zdobila maľba tváre mayského a inkského boha slnka a stvoriteľa Kon-Tiki. Peruánske námorníctvo odtiahlo plť z mesta Callao asi 80 km na otvorený oceán, odkiaľ už plával po prúde a s pasátovým vetrom. Po 101 dňoch na mori a takmer 6 900 kilometroch, zbadali koralové útesy ostrovov Tuamoto. Keďže nemali žiadne motory, 7. augusta 1947 veľké vlny plť vrhli na útesy atola Raroia. Plť sa pod nárazmi vĺn zakliesnila o útesy, avšak nerozbila sa. Všetci šiesti členovia posádky prežili a zachránili ich domorodí obyvatelia dedinky Garumaoa. Dnes tu stojí monument, kde k stroskotaniu prišlo 16°03.87′S, 142°21.55′W.

Thor Heyerdahl po návrate opísal svoju dobrodružnú cestu v knihe Expedícia Kon-Tiki, ktorej sa predalo viac ako 50 miliónov výtlačkov. Počas plavby muži nakrútili na autentickú kameru dokumentárny film, ktorý získal v roku 1951 cenu Oscara.
V súčasnosti po skúmaní DNA sa potvrdilo, že súčasné kmene pochádzajú z oboch strán oceánu a teda ich pôvod je v Peru aj v Ázii.