Zátoka Hanamoenoa na ostrove Tahuata je prekrásna. Je pomerne široká a dostatočne hlboká, aby tu mohlo kotviť viac plachetníc. Nie však toľko, aby sme sa tu cítili ako v turistickej destinácii. Práve naopak. Tahuata je vysoký sopečný ostrov s pohoriami v nadmorskej výške cez 1000 metrov, ktoré rozdeľujú štyri dediny, dve na západe a dve na východe umiestnené v samostatných údoliach.
Oproti ostrovu Fatu Hiva je tu omnoho menej veterné počasie, miestami skôr veľmi príjemný vietor. Silnejšie je tu citeľný príliv a odliv. Voda je nádherne kryštálovo čistá, kde pri našom kotvení s hĺbkou 10 metrov, vidíme dno, koraly, plávajúce ryby. Plávajú okolo nás ryby asi 10 centimetrov dlhé a zafarbené krásne tyrkysovo-modrou farbou, väčšie oplývajúce všetkými odtieňmi spektra farieb, alebo čisto čierne, pásikavé… Výstup na pevninu sťažuje extrémne silné prúdenie vody. Musím sa prispôsobiť tlaku vody a ísť spolu s ňou na pevninu, aby ma nestiahla späť. Každou vlnou sa premiešava piesočnaté dno a prudkou silou obmýva pobrežie. Piesok je jemný, veľmi svetlý a keď vystupujeme smerom k palmám, nohy sa nám miestami zabárajú v piesku aj desať centimetrov do hĺbky.
Po našej plavbe z Galapágov sme sa rozhodli vyčistiť loď na vonkajšej strane línie, kde sa nám vytvoril celkom slušný zelený pás siahajúci aj hlboko pod vodu. Nie je to hrubý nános, ale plynulý po celej lodi pod vodou. V minulosti som už loď niekoľko krát čistila, ale teraz nám to ide veľmi veľmi ťažko. V zátoke zostávame niekoľko dní a tak čistenie robíme postupne, pretože pri silných prúdoch je to naozaj ťažká práca.
Medzitým sa vyberieme na piesočnú pláž, ktorá je nádherná, plná paliem a častí mušlí a koralov. Z miestnych stromov je tu vybudovaný malý domček bez dverí a okien. Uprostred je stôl, na ňom knihy a pílky na drevo. Občas tu vidíme námorníkov, ktorí sa tu zastavia, ale väčšina v krátkom čase odchádza, lebo je tu pomerne dosť mravcov, jediných nepríjemných tvorov ostrova.
Zo zátoky neexistuje cesta do dedín, ktoré sú na ostrove. Niektorí využívajú svoje člny a navštívia najbližšiu dedinku Vaitahu po mori, čo je asi len 2 míle. My si užívame toto nerušené ticho zátoky. Keď sa skoro ráno zobudím, mnoho krát som hore pred šiestou hodinou. Vychutnávam si nekonečné ticho, šum vĺn a pokojnú hladinu oceánu. Východ slnka je z opačnej strany ostrova, tak len pozorujem, ako sa mení farba oceánu z oceľovo modrej, cez tmavo modrú až po tyrkysovú. Zahľadím sa na trojicu malých fregatiek, ktorých rozpätie krídiel je takmer dva metre. Spúšťajú sa k hladine, aby zachytili vyskakujúce ryby a pritom vyskočí veľký tuniak. Okamžite sa stratí pod vodou, aby vzápätí znovu vyskočil. Jeho ostrá chrbtová plutva aj s menšími zubatými výrastkami a veľmi úzkym špicatým chvostom sú zreteľné aj z veľkej diaľky. Často počujeme vo vode čľapot. Keď sa bližšie zahľadím, tesne pod hladinou sa nachádza asi stovka podlhovastých rýb s dlhým nosom krásnej tyrkysovej farby nazývajúce sa trúbkovité. Opäť sme tu mali možnosť vidieť manty a na hladine vystrkovala svoju hlávku aj morská korytnačka, ktorú som zazrela len na pár minút.
Zajtra odchádzame na ostrov Hiva Oa. Po mnohých týždňoch si budeme môcť nakúpiť a opraviť alternátor, ktorý nám po ceste vypovedal.