Cesta z Fatu Hiva do Tahuata – Hanamoenoa nám trvala 9 hodín a celkom sme prešli 44 míľ. Mali sme po ceste menej vetra, ako sme mali v predpovedi. Cesta však bola príjemná, slnečná, až tesne pred naším cieľom sa trochu rozpršalo. Trvalo to len pár minút a bolo po daždi.
Ostrov Tahuata sa nachádza južne od ostrova Hiva Oa, má tvar polmesiaca a je dlhý 15 kilometrov. Je najmenším obývaným ostrovom na Markézach a jedným z mála ostrovov, ktorý má krásne biele piesočnaté pláže. V markézskom jazyku znamená Tahuata „východ slnka“. Žije tu niečo viac ako 500 obyvateľov.
My kotvíme na jeho severno-západnej strane a môžeme si naplno užívať západ slnka. Tie odtiene sú tak žiarivo ružovo červené, až si človek myslí, že je to skutočne len namaľované.
Počas nášho kotvenia v zátoke Hanamoenoa sa pokúšame vstúpiť na pevninu. Počas prílivu je tu však prúd taký silný, až je nemožné zobrať čln na pevninu a tak zoskakujeme do vody a doplávame na pevninu. Nohy sa nám zabárajú do piesku dobrých desať centimetrov, niekde aj viac, až kým neprídeme k pevnému podložiu. Piesok je zmesou rozdrvených bielych mušličiek, lávového kameňa a bieleho piesku. Pláž lemujú palmy zmiešané s listnatými stromami, pod ktorými je z dreva vyrobený prístrešok. Slúži námorníkom, ktorí si chcú užiť tento krásny priestor. Nachádza sa tu stará plynová nádoba, niekoľko kníh a dve pílky na drevo. Odtiaľto je to veľmi ďaleko pešo do vedľajšej dediny. Tak zostávame pri pláži a chvíľu sa nechávame unášať vlnami v zátoke.
Počas čistenia trupu lode vidíme na dne plávajúceho veľkého žraloka útesového. Nerušene pokračuje vo svojej plavbe ďalej. Potápači majú možnosť pri skalách vo vode vidieť veľké množstvá rýb a občas sa tu objaví aj manta.
Podľa archeologických nálezov bol ostrov obývaný už v roku 200 n.l. Keď sem prišli prví Španieli, našli tu domáce obyvateľstvo pestované plodiny, chovanú hydinu a používané dokonalé nástroje vyrábané z mušlí a rybích kostí.