Prvý krát som započula desivý zvuk z džungle, keď sme mali loď zaparkovanú na pevnine. Bolo krátko po silnejšom daždi, skoro ráno, práve sa rozvidnievalo. Vyšla som z kajuty do kokpitu, aby som sa pokochala rannou prírodou. V tom som započula obrovský rev. Uvažovala som, čo je to. Bol to hlboký hlas, ktorý na niekoľko sekúnd zaujal moju pozornosť. Vzápätí stíchol. Keď som dnes ráno zašla do džungle a vnorila sa ďalej od ľudí do prírody, opäť som tento rev počula. Nebol už tak intenzívny, ale bol to on. Hľadala som v korunách stromov miesto, odkiaľ zvuk prichádza. Nakoniec som autora odhalila. Bola to opica.
Kapucínka bielohlavá alebo Cebus Capucinus, pochádza z východnej Panamy, z tichomorského pobrežia Kolumbie a patrí medzi stredne veľké opice. Hlava a horná časť rúk je biela alebo bledo žltá, pričom stredná časť tváre v okolí očí, nosa a úst je bezsrstá s ružovou pokožkou. Zvyšok tela má čiernu farbu. Ich chvosty im stabilizujú rovnováhu tela, pomáhajú uchopiť i prenášať predmety a môžu narásť do väčšej dĺžky ako ich telo.
Väčšinou konzumujú ovocie, tvoriace až 70 % potravy. Obľubujú najmä mango, figy a iné ovocia, strukoviny, listy, plody paliem. Zaujímavosťou je, že jedia šťavu a dužinu plodov, avšak semená vyhadzujú, čím sa stávajú kľúčovým distribútorom semien. Počas mojej návštevy tejto blízkej džungle bol pod stromami s opicami nosáľ, ktorý konzumoval spadnuté nedojedené plody opíc. Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sú si navzájom tieto zvieratká veľmi prospešné.
Vo voľnej prírode sa dožívajú okolo 30 rokov. Ich hmotnosť je do 4 kilogramov, pričom samce sú o 30 % väčšie ako samice. Kapucínky sú veľmi aktívne počas dňa a v noci spia. Zdržujú sa vo väčších skupinách, ktoré môžu mať niekedy až 20 jedincov. Ja som ich na mojej krátkej návšteve videla asi tak 4 – 5. Dočítala som sa, že sa prejavujú spoločenským správaním, vytvárajú si rozsiahle spoločenské hry najmä s mláďatami. Používajú palice ako nástroje, dokonca aj na lúskanie orechov, vtierajú si do srsti byliny, pravdepodobne ako formu starostlivosti o svoju pokožku pred parazitmi.
V mieste, kde sa opice pohybovali, boli pod stromami pozostatky stavby. Ako som sa neskôr dozvedela, bola v týchto miestach v minulosti zoologická záhrada. Ešte dnes sú zreteľné schody a pomaľované vonkajšie steny tejto betónovej stavby.
Dnes som mala šťastie. V priebehu dňa, kúsok od lode, bol vzdialený nádherný leguán. Práve sa vyhrieval na slnku a keď zistil, že sa približujem, ihneď sa začal rýchlo vzďaľovať preč.