Z Galapágov sme odišli pred 20 dňami a prešli sme do dnes 2 476 míľ. Do Marquesas zostáva ešte asi 340 námorných míľ. Pacifik je stabilnejší ako Atlantik a v zásade takmer celý čas vanie juhovýchodný vietor.
Práve som rozrobila cesto na parené buchty, už sa na ne teším!
V tejto vzdialenosti od pevniny vidíme vtákov len veľmi vzácne. Môže to byť albatros laysanský (phoebastria immutabilis), ktorý je známy svojou dlhovekosťou (najstarší zaznamenaný sa dožil 70 rokov). Má schopnosť prelietavať obrovské vzdialenosti. Pokiaľ je more pokojné, môže spať na hladine so sklonenou hlavou v krídlach ako kačica. Je však takto veľmi zraniteľný voči svojim predátorom žralokom. Počas veterných dní dokáže spať počas letu tak, že jedna hemisféra spí a s ňou jedno oko a druhé bdie a riadi let. Príroda je neuveriteľná. A ako pijú vodu, keď naokolo je len slaná voda? Nad očami majú umiestnené soľné žľazy, ktorými filtrujú slanú vodu. Na pevninu nemusia priletieť až dlhých 3-5 rokov.
Ale čo ma šokovalo, je vták brehár hrdzavý – limosa lapponica – u ktorého zaznamenali, že dokáže preletieť bez zastavenia za 9 dní vzdialenosť z Nového Zélandu do Číny až 11 000 km, čo je asi 6 800 míľ.
