Je skoro ráno. Frank sa rozhodne, že musí upevniť kávovar v kuchyni, pretože som ho musela vždy počas plavby dať do dresu, inak by nám letel sám preč. Všetko, čo si zaumieni, premyslí a aj veľmi šikovne a zručne urobí. O chvíľku je kávovar pevne pri stene a ja už pripravujem silon s háčikom, aby som skúsila chytiť rybu. Máme teraz rýchlosť okolo 4 kn, čo je ideálne, aby ryba stihla plávať za háčikom. Občas skontrolujem silon, ale nič. Zavesila som na neho rolničku, aby som počula, keď sa ryba chytí na háčik. Po štyroch hodinách je tam.
Zlatý tuniak na obyčajný naviják so silonom 🐠
Zlatý tuniak na obyčajný naviják so silonom 🐠
Poobede máme taký dobrý vietor, že musíme sťahovať plachty, aby sme neboli príliš rýchli 😅. Teraz si užívame jazdu na 🦋 motýľa 🦋. Motýľ znamená, že máme plachty do dvoch strán. Takto mať nastavené plachty ide len vtedy, ak je vietor zozadu. A ideme ako s lyžami po snehu. Vlny sú dlhé a vysoké. Keď sa ocitneme na najvyššom bode, vidíme celý oceán. Keď sa však šmykneme do doliny, obklopia nás hory vody s napenenými vrcholkami ako keď sú zasnežené hory. Vtedy sú vlny vyššie ako je náš kokpit a nevidíme cez nich ďalej…