V štvrtok ráno už vychádzame z Golfského prúdu von a tešíme sa, že nás nezastihlo žiadne nepríjemné počasie. Očakávame, že budeme mať pokojnejšie dni, pravdepodobne nás bude sprevádzať aj bezvetrie s naštartovaným motorom.
Chocholáč – Cédrový voskovec – Cedar Waxwing
Dnes ráno 21. novembra k nám privítal tento maličký vtáčik. Najskôr priletel a zostal sedieť na predných lanách. Potom som ho našla v salóne. Priletel sem cez otvorené okno v našej spálni až do salónu. Tento vtáčik miluje ovocné bobule. Bol taký unavený, že sme sa mohli k nemu priblížiť a dať mu napiť vodu. Ponúkol sa aj troškou chleba.
Dočítala som sa o ňom, že niekedy zje príliš veľa ovocia, ktoré mu v brušku kvasí a v podstate ho opije. Takže tento malý návštevník asi v opitosti odletel 160 míľ od pevniny a bude musieť nabrať silu, aby sa dostal naspäť.
Má krásnu sivú farbu a na konci pierok malinké farebné krúžky. Na hlavičke má postavené pierka, ktoré mu vytvárajú smiešnu čiapočku. Obe očká má spojené čiernym pásikom, vytvárajúci masku na tvári. Nádherné sfarbenie. Je taký unavený, že si kľudne sadne na moju ruku alebo nohu a s dôverou prijíma našu opateru.
Vietor je veľmi slabý, alebo len minimálny, že nestačí ani na genaker na najslabší vietor. Preto ideme na motor s rýchlosťou 6 až 7 kn.
Chocholáčik sa na noc uloží do závetria medzi kokpitový prístrešok a lano, ktoré je navinuté na vinši. Občas si v noci na neho posvietime, či tam ešte stále sedí.
Zostáva s nami ešte niekoľko dní. Niekoľko krát za deň mu dávam kúsok banánu a postrúhané jabĺčko. Veľmi mu chutia. Občas vyletí z lode, ale o chvíľu je naspäť a znovu sa nechá rozmaznávať. Po dvoch dňoch už začína spievať. Má veľmi vysoký hlások. Keď sa približujeme k Bahamám, čakáme, či sa odváži odletieť na pevninu. Aj to skúsi niekoľko krát, ale vždy sa vráti naspäť.
Keď sa nachádzame medzi južným cípom Floridy a Kubou, je už podvečer 23. novembra, zrazu Chocholáčik odletí. Čakala som ho celú noc
V pondelok 24. novembra sa vietor trochu zdvihol a my môžeme opäť napnúť plachty. Najväčšia genoa a najmenší bezan nám dávajú rýchlosť len 3,1 kn, ale aspoň si už môže aj motor oddýchnuť.
Je utorok 25. november, 01.00 hodina
Ešte stále prechádzame popri Golfskom prúde, ktorý delí USA a Kubu. Vietor je výborný na plachtenie, my však musíme mať plachty zrefované, aby sme neprišli do maríny za tmy. Snažíme sa ísť pomalšie. Nepoznáme prístav a podmienky pred ostrovom a v maríne. Iba vlny sú rozbité do rôznych strán, pretože Golfský prúd je takmer v protismere s vetrom.
Náš vtáčik chocholáčik definitívne odletel. Aj som si na neho zvykla a myslela som si, že pôjde s nami do prístavu. Verím, že zvládol prelet cez more na pevninu 🙏🏻🐦⬛🙏🏻
Máme za sebou už 10 dní plavby. Veľmi sa teším na pevninu 🌴🌳🏚️
