Ostrovy Tobago Cays sa nachádza v súostroví Grenadíny, ktoré sú staršie ako Svätý Vincent. Pozostávajú z piatich menších ostrovov – Petit Tabac, Petit Rameau, Petit Bateau, Baradel a Jamesby, ktoré sú v tvare podkovy. Spoločne vytvárajú rozsiahlu plytčinu, ktorá je sopečného pôvodu a hovorí sa jej aj južná oblúková platforma Malých Antíl. Nachádza sa tu niekoľko plytkých okrajových útesov, kde je fantastický podmorský svet. Zaujímavosťou je, že ostrovy Tobago Cays boli v súkromnom vlastníctve minimálne od 16. storočia až do roku 1999. Pravdepodobne táto skutočnosť pomohla zachovať pomerne nedotknutú prírodu na ostrovoch. Obyvatelia a aj ochranári sa neustále snažia udržať túto jednu z mála nedotknutých oblastí pred stavebnými úmyslami mnohých investorov. Na ostrovy je možné sa dostať výlučne s loďou alebo vodným taxíkom.
Ešte sme sa ani nestihli zakotviť a už prvá korytnačka dvíhala svoju hlavu nad hladinu vody a pozorovala okolie. Plávam v ich tesnej blízkosti, že ich mám takmer na dosah. Postupne tu objavím väčšie aj maličké korytnačky, ktoré sa spokojne pasú na dne mora. Piesok je tu taký krásny biely kryštalický, že sa od neho odrážajú slnečné lúče a vytvárajú vo vode krásne modré a tyrkysové efekty. V týchto oblastiach sa nachádzajú len menšie ryby, maximálne sú tu barakudy.
Ešte sme sa ani nestihli zakotviť a už prvá korytnačka dvíhala svoju hlavu nad hladinu vody a pozorovala okolie. Plávam v ich tesnej blízkosti, že ich mám takmer na dosah. Postupne tu objavím väčšie aj maličké korytnačky, ktoré sa spokojne pasú na dne mora. Piesok je tu taký krásny biely kryštalický, že sa od neho odrážajú slnečné lúče a vytvárajú vo vode krásne modré a tyrkysové efekty. V týchto oblastiach sa nachádzajú len menšie ryby, maximálne sú tu barakudy.
Zelená morská korytnačka, ktorá sa nachádza práve na týchto ostrovoch vo veľkých počtoch, je najväčšia morská korytnačka s tvrdým pancierom. Tak, ako som ich mala možnosť vidieť, živia sa morskými trávami, sú teda bylinožravce. Pomenovanie „zelená korytnačka“ je odvodený od ich zelenkastého tuku. Práve pre tento tuk a ich mäso boli veľmi často lovené, až kým nebola ich populácia veľmi zredukovaná. V tejto oblasti sú však chránené a ich lov nie je možný. Na okolitých ostrovoch je nádherný biely jemný piesok, čo je ideálne miesto na kladenie vajíčok, ktoré sem ukladajú na jar. Do jedného hniezda môžu naklásť až okolo 100 vajec. Malá korytnačka sa vyliahne z vajíčka približne po dvoch mesiacoch, kedy okamžite smerujú k moru. Dospelá korytnačka zelená meria okolo 100 cm a váži približne 140 až 160 kilogramov. Mnohé korytnačky majú tmavohnedý alebo olivovo sfarbený pancier s nádhernými vzormi na štítoch. Vzhľadom k veľkosti panciera je ich hlava pomerne malá. Dokážu migrovať stovky až tisíce kilometrov, pričom počas plavby a musia vždy vynoriť a nadýchnuť. Dožívajú sa najmenej 70 rokov.
Rybolov je tu zakázaný, ale šnorchlovanie a potápanie je tu veľmi podporované a je ľahké ho zvládnuť, pretože voda tu naozaj miestami nie je vôbec hlboká.
Rybolov je tu zakázaný, ale šnorchlovanie a potápanie je tu veľmi podporované a je ľahké ho zvládnuť, pretože voda tu naozaj miestami nie je vôbec hlboká.
Pre turistov je tu účelovo zakotvený motorový čln. Dnes je to už len výstavný čln bez motora, celý natretý bielou farbou, na ktorom sa odráža krásna tyrkysová voda. Čln je pravidelne plný čajok, ktoré tu odpočívajú alebo len sledujú hladinu vody, aby sa vrhli za svojim úlovkom. Ide pravdepodobne o čajky aztécke – smejúce sa, ktoré sa dožívajú asi 20 rokov. Používajú zvuk podobný smiechu, preto sa im hovorí aj čajky smejúce. Majú biele bruško a tmavosivý chrbát a takmer čiernu hlavu. Sú to monogamné vtáky, ktoré zostávajú so svojim partnerom až niekoľko období rozmnožovania.