Ako som stratila muža v divokej polievke z planktónu
Vo štvrtok sme odišli z ostrova Hiva Oa s tým, že si urobíme krátke zastavenie na vedľajšom ostrove Tahuata. Zátoka Hanamoenoa nás natoľko očarila, že sme sa sem museli vrátiť pred cestou do Papeete. Hiva Oa je veľmi zaujímavý ostrov. Obyvatelia sú nesmierne usmievaví. Každý ostrov prináša svoj jedinečný charakter a jedinečnú povahu obyvateľov.
Aj napriek výskytu žralokov, je to nádherný pocit byť v tomto raji na Zemi. Okolo nás sú mierne vysoké hory, porastené lesmi a kríkmi. Pláž je tu fantastická. Čistý biely piesok s popadanými kokosmi z okolitých stromov a strmý spád do oceána vytvorený silným tlakom vĺn, ktoré počas prílivu a odlivu rozprúdia spodné piesky. Voda sa stáva pri pláži nepriehľadnou a piesok sa pri slnečných lúčoch neuveriteľne trbliece. Niekedy je ťažké prejsť príbojom, keď vlny v plnej sile prichádzajú na pevninu a ťahajú nás svojou rýchlosťou vpred alebo naspäť do oceánu. Okrem hôr, tu nie je žiadny dom, nevedie tu žiadna cesta, takže jediní návštevníci sem prichádzajú s loďou.
Tento krát pri šnorchlovaní spozorniem. Pozerám sa pod vodou, či náhodou neuvidím žraloka. Už som ich zopár videla. Keď však hľadím na Franka, pod vodou ho nemôžem nájsť. Pozriem sa nad hladinu a je tam. Nie je to viac ako tri metre a aj napriek krátkej vzdialenosti je viditeľnosť dosť slabá. Nie je tým, že by som mala zarosené okuliare. Sme uprostred masívneho planktónového kvetu. Je ho tak veľa, že ho vidíme voľným okom všade okolo nás.
Po preskúmaní som zistila, že ide o salpy (Thaliacea). Sú to väčšinou jednocentimetrové voľne plávajúce, takmer úplne priesvitné morské živočíchy z kmeňa chordátov. Svojím vzhľadom a rôsolovitou textúrou pripomínajú medúzy, evolučne majú však oveľa bližšie k ľuďom a rybám ako k medúzam. Ich tvar tela pripomína malý priesvitný sud alebo valec s dvoma otvormi na opačných koncoch. Jeden je prijímací a druhý vypúšťací. Dokonalé oceánske vysávače. Pohybujú sa tak, že svalovými sťahmi rytmicky pumpujú vodu cez svoje telo, filtrujú pre seba potravu a zároveň sa dostávajú do pohybu. Buď žijú samostatne, to sú tie menšie tvory, alebo sa spájajú do obrovských kolónií, ktoré vytvárajú reťazce.
Salpy patria medzi najefektívnejšie filtračné organizmy v oceáne. Masovo čistia vodu od mikroorganizmov a pomáhajú absorbovať oxid uhličitý z atmosféry, pretože ich ťažký trus padá priamo na oceánske dno.
Navyše, pre miestne obrie manty sú tieto priesvitné potvorky najväčšou delikatesou. Takže, ak sú tu salpy, manty nebudú ďaleko.
Planktón je všade. Či sa dívam z lode alebo plávam, mám ho okolo seba na všetky strany neúrekom. Aj keď sa ho dotýkam, necítim ho. Je taký jemný a krehký, že sa nedá pocítiť. Vo vlnách oceána sa pomaly posúva a vždy ho zahliadnem, keď slnečné lúče prejdú hladinou oceánu a strácajú sa v jeho hlbokých vodách.