V stredu odchádzame na návštevu jazera s plameniakmi. Pri vstupe sa musíme legitimovať pasmi a tí, ktorí mali u seba len kópiu pasu nie sú vpustený do parku.
Strážcovia parku sa pohybujú veľmi obratne na koňoch. My máme sprievodkyňu, ktorá nás anglicky a španielsky informuje o druhoch zvierat, ktoré sa v parku nachádzajú. Upozorňuje nás na strom Calabash tree, na ktorom rastú guľaté plody. Tieto sa používajú ako hudobný nástroj MARACA – hrkálka – takmer všade a sú predávané obchodníkmi v rôznych rozmeroch. Po vysušení vnútri zostávajú zrniečka, ktoré zatrasením vydávajú pekný tlmený zvuk.
Po krátkej prechádzke lesom prichádzame k jazeru, kde sú pripravené menšie člny. V každom člne sedí sprievodca a dvaja turisti si prisadajú k nemu. Musíme sedieť za sebou a snažiť sa udržať rovnováhu. Voda tu však nemá väčšiu hĺbku ako jeden meter. Náš sprievodca denne pádluje 20 kilometrov s týmto člnom. Jeden okruh, ktorý robíme, má 4 kilometre. Je to veľmi príjemná plavba popri mangrovníkoch, kde sedia kormorány a pelikány. Občas sa niektorý kormorán vynorí z vody a v zobáku si zručne prehĺta svoj úlovok. Prichádzame k pelikánom. Je fantastické, že používajú bezmotorové člny, pretože môžeme ísť pomerne blízko. Keď nás zaregistrujú a cítia sa byť ohrození, postupne vzlietnu nad vodu a preletia kúsok ďalej do druhej strany jazera. Majú nádherne široké rozpätie krídel a medzi nimi sa rozprestiera štíhle telo s dlhými nohami. Tieto vtáky nevedia plávať. Preto majú dlhé nohy a krk, aby sa dostali k svojej potrave na dne vody.
Vodu sme ochutnali. Je trochu slaná. Je zmesou riečnej vody a oceánu.
