Historické centrum je nesmierne zaujímavé a plné inšpirácií, farebných malieb, krásnej architektúry, vynikajúceho jedla a pitia, ktoré bez problémov môže konkurovať najlepším európskym reštauráciám.
Nádherné farebné ulice sú plné zmiešaného obyvateľstva a aj keby sme tu čakali početných turistov, nachádzame sa hlavne medzi domácimi obyvateľmi. Človek sa tu cíti úplne bezpečne, obzeráme si veľa ponúk od obchodníkov, ktorí odmietnutie rešpektujú a nechajú nás ísť ďalej. V noci je mestečko vysvietené s pomerne veľkým množstvom policajtov. Rôznorodosť toho starobylého čarovného mestečka je plná hudby a zábavy. Medzi úzkymi uličkami sú zavesené početné skupiny vlajok rôznych farieb. Vytvárajú akúsi kulisu, chrániacu prechádzajúcich od horúceho slnka. Vietor, ktorý sa v plnej sile opiera do vlajok vytvára krásne scény, plné tichého bzučania jemných látok na hlavami.
Po prechádzke mesto sme vyhladli a rozhodujeme sa, do ktorej reštaurácie vstúpime. Vybrali sme si Sanvalentín Cocina & Tragos. Je to pomerne veľká reštaurácia, ktorá je plná hostí. Sú tu predovšetkým mladí ľudia. Stoličky a kreslá sú príjemne čalúnené a keď na nich sedíme, cítime sa veľmi pohodlne. Priestor je veľmi hlboký a na jeho konci, oproti vchodu, je parket so živou kapelou a veľkým premietacím plátnom, ktoré harmonicky ladí so štýlom hudby. Na prízemí reštaurácia nekončí, má aj prvé poschodie, ktoré je rovnako veľkolepé a zaujímavé. Len malé odbočenie – vedeli ste, že Shakira pochádza z Kolumbie?
Dočítala som sa, že typickým národným kolumbijským jedlom je AJIACO. Tak sme si ju objednali. Skutočne je to veľmi veľká porcia, takže žiadne predjedlo ani iné jedlo po tejto polievke nikto nezvládne. Je to veľmi hustá polievka, pozostávajúca z troch druhov zemiakov, polovice kuraťa, kukurice a inej zeleniny. Je vynikajúca a ak niekto hľadá polievku rôznych chutí, toto je presne ona.
Počas jedenia prichádza personál s narodeninovými koláčikmi a prskavkami. Za pomoci hudby spieva narodeninové blahoželanie a s plným hlasom sa pridáva väčšina návštevníkov reštaurácie. Oslávenec tu nebol len jeden. Za ten krátky čas ich tu oslavovalo určite desať rôznych zákazníkov, či už deti alebo dospelí. Napriek tomu, že tých oslávencov bolo mnoho, ide o veľmi príjemnú spoločnosť a výborné jedlo.
Odchádzame nasýtení a spokojní. Cestou sa zahľadím na otvor v dome, na stene s nápisom Muňeca, čo znamená „bábika“. Nezistila som, prečo má tento názov, ale ak niekto potrebuje akúkoľvek trubku, závit, skrátka inštalačný materiál, tu sa určite nesklame. Predajca má všetko. Hneď z ulice nemôžem prestať prehliadať sortiment, vyplňujúci takmer celý otvor do malé priestoru vo vnútri. Fantázia.
Cartagena je nádherné mesto, kde žije okolo 1 milióna ľudí. Chodíte po meste a oslovujú vás mladí aj starší s ponukou jedla, bižutérie, klobúkov či ovocia… ale stačí sa usmiať a poďakovať a idete ďalej. Neobťažujú vás, ale vám ukážu leňochoda na strome so svojou rodinou alebo niečo dôležité v okolí. Milí, príjemní a usmievaví ľudia 🙏🏻❤️🙏🏻
Večer sa po krátkej sieste vraciame opäť do mesta cez park Parque Centenario a už z diaľky vidíme svetlá a ruch pred nami. Na námestí je umiestnená veľkorozmerná obrazovka, kde sledujú miestni obyvatelia futbal s veľkým očakávaním. Pomedzi sledujúcich sú rozmiestnení predajcovia nápojov, pochutín, dokonca aj s prenosnými grilmi. Sledovanie je bezplatné. Je to asi podpora od mesta pre obyvateľov, pretože žiadna reklama okolo nie je. Bohužiaľ Cartagena prehrala, tak všetci smutne odišli. Ale bola tu krásna atmosféra.
Prechádzame vstupnou bránou, spoza ktorej vyčnieva nádherne vysvietená Hodinová veža, známa aj ako Hodinová brána (Torre del Reloj). Je dielom vojenského inžiniera Juana de Herreru y Sotomayora, ktorý bol zakladateľom Cartagenskej akadémie.
Za hradbami mesta sme svedkami nádherných tancov. Mladé ženy a muži sa obratne otáčajú, narábajú s ohňom na fakliach. Široké sukne vytvárajú nekonečné farebné kruhy okolo svojich tanečníčok.
