Atol Makemo zanechal vo mne tie najhlbšie stopy. Nikde na svete som nezažila toľko ticha, radostnej samoty, pokoja a čistoty ako tu. Keď sa ráno rozvidnelo, pomaly sa hladina rozvlnila, ale vždy len jemne. Aj keď bol mimo atola vietor, palmový porast ho stíšil a nedovolil vstúpiť do vnútorných vôd. Skutočne kryštálová čistota a nebeský biely piesok, spolu s odtieňmi modrej a tyrkysovej farby vody, je nepredstaviteľná, kým ju nezažijeme na vlastnej koži.
Keď sedíme v tichosti, počujeme celý deň aj noc šumenie vĺn z Tichého oceána, ktoré narážajú na nezalesnenú časť atola. Tu sa tvoria nádherné jazierka s bielym a miestami až ružovým pieskom. Aj napriek tomu, že sme prichádzali za najhoršieho počasia, je to skutočný raj na zemi. Dnes sme mali odísť, ale počasie sa opäť zmenilo a my zostávame o jeden deň dlhšie. Akoby sme si mali užiť aj druhú stránku tejto úžasnej časti sveta. Nemôžeme si dovoliť v nápore vetra 20 – 22 uzlov ísť cez priesmyk atola. Je to príliš nebezpečné. V noci sa má počasie umúdriť a my budeme pokračovať 3 noci smerom na Tahiti do Štefánikovho Pappete.
