Navštívili sme veľa nádherných ostrovov a ponárali sme sa za koralmi a rybami na rôznych miestach. Hoci som vždy považovala ostrov Bonaire za najkrajší v Karibiku, Makemo prekonal moje očakávania. V Chorvátsku sme mohli sledovať dno mora aj z výšky sedem metrov. Tu však na dne nie sú žiadne kamene. Je tu piesok. Najjemnejší najbelší piesok aký som kedy videla. Ak sa zadívam z lode do vody, vidím všetky koraly aj ryby, ktoré tu sú. Ak je pokojnejšia hladina, vidím aj celú 41 metrovú reťaz, dokonca aj kotvu. Počas dňa je počuť burácanie oceánu. Na východnom pobreží je úroveň atolu taká nízka, že tu prichádzajú oceánske vlny. Prechádzajú atolom v takom množstve za sebou, že vytvárajú za sebou obrovskú súvislú vlnu posúvajúcu sa v jednom smere obrovskou rýchlosťou. Vlny vytvárajú taký hluk, ako keď počujeme lietadlo. V tomto nebeskom priestore, kde je absolútne ticho, je to o to intenzívnejšie.
Odvezieme sa člnom na útesy. Zhodíme kotvu do piesku a ideme sa šnorchlovať. Voda je tu miestami taká nízka, že sa môžem postaviť do vody. Prúdy nás však unášajú, tak sa radšej ponorím do vody a sledujem podmorský svet. Koraly sú tu akoby porozhadzované na morskom dne. Každý je iný. Mnohé majú v sebe pevne zarastené nádherné mušle, ktoré majú svoj okraj tmavo modrý a fialový. Zostávam pri nich stáť a pozorujem, ako sa na krátko zatvoria a znovu otvárajú.
