Neodolala som a počas odchodu z ostrova Isla Contadora prechádzame medzi menším ostrovami. Niektoré z nich sú obývané, pozorujeme na nich zopár domov, iné sú krásnou prírodnou scenériou na obzore s oceánom bez dotyku človeka. Presne ako tento. Nádherný osamotený a predsa nie je sám.
Chvíľku po opustení Perlových ostrovov nás zaregistrovala pomerne veľká skupina delfínov. Už z diaľky vidím ich chrbtové plutvy vyčnievajúce nad hladinou vody. Občas niektorý vyskočí do výšky, otočí sa a znovu vnikne do oceána. Netrvá dlho a predbiehajú sa v súperení o prvenstvo pred špičkou našej lode. Občas sa vo vode otočia na stranu a okom sledujú obrysy lode. Mne sa chvíľu zdá, že sa navzájom sledujeme. Sedím vpredu na sedačke a tak mám najbližšie možné stretnutie s týmito dokonalými tvormi. Je zaujímavé vidieť, ako sa v rôznych častiach sveta menia farby a veľkosti týchto inteligentných rýb. Tieto sú pomerne veľké, tmavo šedé s menšími rôzne šedými fliačikmi po celom tele a svetlým bruškom.
Kamera síce zaznamená tú krásu plávania jednotlivcov, ale vidieť celú skupinu a kochať sa ich spoločnou komunikáciou a synchróniou zachytí len ľudské oko. O to viac sa teším, že môžem aspoň takúto blízkosť sprístupniť tým, ktorí takú možnosť nemajú a môžu sa z nej tešiť.
Počas cesty stretávame skupinu niekoľkých rybárskych lodí, ktoré majú už svoje najlepšie roky za sebou. Po oboch stranách majú natiahnuté rahná na pravom aj ľavom boku. Tieto sú spojené so sťažňom oceľovými lanami vytvárajúci kosoštvorec. Je obsadený množstvom vtákov. A tak sa nám naskytuje humorný pohľad na loď, ktorá loví a stovky vtáčích lovcov čakajú na svoju odmenu. Tieto rybárske lode za sebou vlečú dlhé rybárske siete. Keďže nevieme, akú majú dĺžku, vyhýbame sa im oblúkom. Dostať rybársku sieť do vrtule určite nie je príjemné a všetci majú na hodiny postarané o „zábavu“.