Na pevninu priplávame s člnom, ktorý sa v tejto zátoke môže upevniť na mólo. Aj voda je tu úplne kľudná, akoby pravý opak zátoky Omo’a. Hneď pod obrovskou skalou sa nachádzajú lampy, ktoré sú vyzdobené zelenými rastlinami a získavam hneď pocit, že je to skutočne zelený raj na zemi. Aj tu je betónový dlhý šikmý vstup do vody, kde len pred nedávnom bol zaznamenaný útok žraloka na miestneho 12 ročného chlapca. Nevieme, čo sa presne stalo, ale chlapec bol v úplne plytkej vode a zranenie, ktoré sme videli na fotkách bolo skutočne dosť vážne. Pri vode sa nachádza socha tiki. Videli sme tu len jednu, ale mali by byť v zelených porastoch tohto ostrova mnohé.
Uprostred mestečka je malý kostolík. Kúsok za ním sú potraviny, jediné v tomto mestečku. Rozhodujeme sme sa, že sa tu zastavíme až keď absolvujeme túru k vodopádu. Na konci údolia sa nachádza veľkolepý vodopád Vaipo. Je vzdialený asi 3 kilometre z mestečka a je potrebné mať k nemu sprievodcu, pretože je cesta zle značená. My sme však získali nakreslenú mapu a cestu sme zvládli 🙂 Po ceste vidíme mnohé ovocné stromy. Zdvihnem zo zeme krásne žlté citróny z citrónovníka voľne rastúceho mimo záhrad. V posledných krajinách citróny nikde neboli. Len limetky. Ale tieto citróny tak neskutočne voňali už keď som ich zdvihla a mala v ruke, že takýto pocit z citrónov som skutočne ešte nikde nezažila. Obrovská prenikavá nádherná vôňa. Kúsok ďalej boli stromy obsypané toľkými veľkými ovocnými guľami pomela, až som obdivovala strom, ako to zvládne uniesť vo svojej korune. Väčšina stromov je v záhradkách, ktoré sú starostlivo udržiavané a všetky majú oplotenie. Vidíme tu aj tabuľu, že sa ovocie nesmie zo záhrad trhať, tak ich len žiadostivo obdivujeme.
Stúpame hore do kopca k vodopádu. Najskôr je to len malé stúpanie, neskôr prechádzame cez potôčiky, blato a kamennú cestičku až k obrovskej skale, z ktorej sa vylieva dlhý vodopád. Jazierko je tu maličké a je z troch strán obkolesené skalami. Voda je príjemne svieža. Chvíľku sa kocháme pohľadom na silu vodopádu, ktorý vytvára tesne nad hladinou krásnu dúhu. Je nás tu celkom jedenásť a jeden z námorníkov sa vyzlieka do plaviek a ide sa okúpať. Najskôr opatrne kráča vo vode, hľadajúc miesta, kde môže bezpečne stupiť. Ja by som tiež išla, ale pri pohľade na tohto muža sa vzdávam a veľmi mu závidím jeho odvahu. Jazierko je vraj veľmi hlboké, pokúsil sa ponoriť nedosiahol na dno. Všetci sa osviežime tekutinami, ktoré máme so sebou a vraciame sa naspäť do mestečka. Najskôr sa zastavíme v jednom dome, kde domáca pani príležitostne varí pre svojich návštevníkov.
Naši priatelia tu boli dva dni dozadu na večeri a veľmi si pochvaľovali. Dohodneme si termín na nedeľnú večeru a odchádzame naspäť na loď.
Stoly pre nedeľnú večeru sú už prestreté, keď prichádzame. Na stole sú poukladané taniere s vidličkou a servítkou, čerstvý tuniak s kaparami a cibuľkou, kapustový šalát s kukuricou a dresingom, ryža a špagety. Na ohni sa griluje tuniak a kuracie mäsko. Domáca pani nám prináša poháre, vo fľaške má zarobenú limonádu. My sme si priniesli víno, niektorí pivo a púšťame sa do jedenia. Je to vynikajúce. V dome so záhradkou žije troj generačná rodina, všetci v harmónii, každý tu má svoje miesto.
