Toto zvieratko sme stretli na ceste do maríny. Je to prefíkaný cicavec zvaný aj nosáľ. Najskôr sme videli samca, ktorý si zobral od turistky banán a vzápätí utiekol. O kúsok ďalej však už bola celá skupinka nosáľov, ktorí sa nechali občerstvovať od mladých ľudí. Keď som sa vybrala k nim, najmenší z nich okamžite zvedavo pribehol ku mne a svojich noštekom a jazýčkom sa dotýkal mojich prstov na rukách. Nemal žiaden strach a keď zistil, že pre neho nemám žiadnu potravu, vzdialil sa späť ku svoje skupine.
Nosáľ biely je tiež známy ako gatosolo. Je to neotropický cicavec, ktorý patrí do čeľade ako mývaly. Žije v oblasti riek, kde ho ľudská činnosť vôbec nevyrušuje. Ich dĺžka vrátane chvosta je približne 1,30 metra. Pohybujú sa v skupinách pomaly so vzpriamenými chvostami. Svojimi dlhými špicatými predĺženými nosmi s vysoko vyvinutým čuchom neustále hľadajú potravu. Sú všežravci a neohrdnú ani banánom. Sú to veľmi spoločenské zvieratá, ktorých skupiny majú niekedy aj 60 jedincov a veľmi intenzívne spolu komunikujú. Skupinu vedú samice, ktoré rodia niekedy až sedem mláďat. Nosáľ dospieva vo veku dvoch rokov, kedy samce opúšťajú skupinu a žijú samotársky život.
Zaujímavosťou je, že sa kolektívne bránia pred hrozbami a veľký čas venujú socializácii a vzájomnej starostlivosť.
Naši priatelia mali v maríne svoj katamarán na brehu, robili si prípravu na Pacifik. Tento nosáľ sa pokojne vyštveral po rebríku na loď a išiel za svojim čuchom. Vnútri lode boli totiž banány, ktoré tak veľmi má rád. A tak po milom návštevníkovi nielenže ubudli banány, ale aj boli všade zanechané malé capky, aby vedeli, kto bol na návšteve.