Dnes v nedeľu o 10.47 hodine miestneho času, po prekonaní 729 námorných míľ, celkom 7 dní plavby cez náročné prúdy, sme zakotvení na súostroví Galapágy, ostrov Santa Cruiz, mestečko Puerto Ayora.
Vikos – prenajímateľ bójí, pôvodne potápač, dnes aj človek pre všetko čo potrebujeme, nás priviedol na miesto kotvenia. Ukázal nám, kde máme spustiť kotvu a zobral lano so svojim člnom od našej lodi k bójke. Následne sme vytiahli lano z bójke na našu loď – na rohatku. Sme uviazaní. Vikos býva na susednej lodi, takže to tu má všetko pod kontrolou. To sme radi, že máme takého super človeka vedľa nás ako suseda, ktorý navyše študoval vo Švajčiarsku a pekne hovorí nemecky 👍🏻⚓️☀️
Na to, aby sme mohli priplávať na Galapágy, sme museli absolvovať celkom dosť papierov a zabezpečiť všetky pravidlá, ktoré sú nevyhnutné dodržať. Prvou a najdôležitejšou povinnosťou je, že loď musí mať absolútne čistú ponornú časť lode. My sme absolvovali v Shelter Bay Maríne kompletne nový antifouling lode (náter pod vodou), čo bolo pre nás dôležité aj pre prípravu na plavbu cez Tichý oceán. Po prechode Panamským prieplavom, pred odchodom z Marina La Playita sme si objednali ešte pre istotu potápača, ktorý všetko skontroloval. Už za ten krátky čas a hlavne kvôli státiu lode, boli malé nánosy na lodi a odtokoch zachytené malé mušle.
Keď sme preplávali prúdy severného Tichého oceánu smerom na Galapágy, mali sme doporučené po zakotvení znovu skontrolovať loď pod vodou. Tak som išla do vody a skutočne už boli mnohé kôrovce zachytené v zadnej časti lode, mierne machovitý porast bol aj po bokoch až do polovice, druhá polovica smerom k špici bola úplne čistá. Našla som aj nejaké mušličky v odtoku vody z kúpeľne, asi im sladká voda veľmi chutí. Takže loď je pripravená a my tiež.
Poobede prichádza skupina kontrolórov, veľmi mladí príjemní ľudia, celkom ich je 8 plus neskôr sa dostaví aj vojenský dôstojník za marínu. Sú to kontrolóri armády, polície, imigračné, národný park, zdravotné oddelenie, marína. Kontrolovali všetko, chladničky, skrinky s potravinami, svetlice, lekárničky, motor, separovaný odpad (zvlášť plast, papier, sklo, plechovky, bio odpad, komunálny odpad – všetko musí byť označené). Keď je všetko obhliadnuté, spisujú papiere a podpisujeme sa. Všetko dobre dopadlo. Máme povolený vstup na Galapágy. Ešte sa pre istotu pýtam, či sú tu krokodíly. Pán z národného parku hovorí, že tu žiadne nie sú. Vydýchla som si. Vzápätí však dodal, že sú tu žraloky. Tak som rada, že už nie som vo vode.
Odchádzame na pevninu. Asi nie je väčšej radosti, ako po toľkých dňoch ísť po pevnej zemi. Veľmi sa teším na tento okamih. Frank by rád zostal na lodi, ale zľutoval sa a ideme sa prejsť a navečerať do nového mestečka Puerto Avora.
Funguje tu výborné lodné taxi, kedy za 1 dolár na osobu nás odvezie taxi až na pevninu. Je to veľmi rýchle a väčšinou zbiera po ceste zákazníkov a priváža ich k mólu pred mestečkom. Nástup a výstup je v podstate za chodu člna. Je skutočne veľmi dômyselne vyrobený. Sedacia časť je krytá a na špici je pomerne veľký priestor na rôzny náklad a pevné zábradlie, aby bolo jednoduchšie nalodenie sa počas neprestajných vĺn. Je to však úplne bezpečné a kormidelník má všetko s nadhľadom pod kontrolou. Prechádzame len malou časťou mestečka a sme ňou úplne očarení. Cesta, ktorá bola pôvodne dvojprúdová, je zmenená na jednosmernú a druhá polovica je rozdelená na obojsmernú jazdu bicyklistov. Všade je krásna zeleň, stromy dokonale ostrihané a to nehovorím o architektúre.
Večeriame v odporúčanej reštaurácii FRA FRE, jedlo je výborné a po poháriku vína sa vraciame na loď, aby sme sa konečne bez prerušenia vyspali.
