Od začiatku prítomnosti na tomto ostrove, počujeme poobede a hlavne večer silné bubnovanie a spev. Dozvedeli sme sa, že deti bubnujú a spievajú poobede a dospelí začínajú okolo siedmej hodiny večer. Dnes sme sa rozhodli, že musíme tento spev vidieť na vlastné oči. Domáci nás smerujú k futbalovému ihrisku. Je už tma, väčšinou svieti pouličné osvetlenie všade na betónovej ceste vedúcej uprostred mestečka, avšak keď z nej zídeme na bočnú cestičku, svietime si našimi lampami. Ešte je pozostatok dažďa na ceste, tak musíme dobre pozerať pod nohy. Prichádzame k plechovej budove, kde už z diaľky vidíme pohyb miestnych ľudí a hlavne deti pobehujúce von a dnu.
Celá budova bola pripravovaná ako miestne trhovisko. Vo vnútri je oddelená časť, ktorá je uzatvorená a má obloženie kachličkami na zemi, stenách aj stoloch. Asi to bola prípravňa rýb. Predpokladáme, že sa budova už na tento účel nevyužíva, pretože je veľmi čistá.
Pri vstupe sa vyzúvame tak, ako všetci prítomní a vstupujem do vnútra. Hneď pri vchode sú muži s hudobnými nástrojmi, najviac vidím tradičné bubny. Veľký basový bubon nazývaný PAHU je vyrezaný z jedného kusa kmeňa stromu a na ňom je natiahnutá zvieracia alebo žraločia koža. Je tu aj jeden menší bubon s jednou blanou, na ktorý hrá muž s paličkami a volá sa FA’ATETE. Na konci celej skupiny sedí mladý muž a hrá s paličkami na TO’ERE – bubon, ktorý je vyrobený z jedného kusa dreva so štrbinou po celej dĺžke a nemá žiadnu blanu. V celej skupine hrá jedna mladá žena na štrbinovom bubne nazývanom KA’ARA.
V sále sú dve dominantné ženy, ktoré predvádzajú samotný tanec a usmerňujú prítomných, aby sa zapojili do tanca. Výrazne sa líši od komerčného tahitského tanca (tamure). Zachováva mimoriadne silný, surový a autentický tanec.
Pozorujeme nádherný tanec Haka Manu (Vtáčí tanec), ktorý sa v oblasti Hanavave znovuzrodil. Zaradím sa na koniec všetkých žien a snažím sa ísť v rytme spolu s nimi. Tanec napodobňuje pohyby morských vtákov, ktoré krúžia nad dramatickými útesmi zálivu Baie des Vierges v Hanavave. Tanečníci rozprestierajú ruky ako krídla, robia plynulé vznášané pohyby, napodobňujúc lov vtáka nad oceánom. Tento tanec bol takmer zabudnutý kvôli historickým zákazom zo strany misionárov.
Tanec žien vystrieda nástup mužov. Špecifický rytmický tanec inšpirovaný príchodom koní na ostrov prezentujú tanečníci využívajúc dupanie a prudké gestá rúk, ktoré imitujú cval, silu a nespútanosť divej zveri.
Asi o dva týždne sa bude konať festival Matavaa o Te Fenua Enata – Markézsky festival umenia. V tom čase prichádzajú tanečné skupiny z celého Tichomoria na tradičných kanoe, aby predviedli svoje tance priamo na posvätnej kamennej plošine zvanej TOHUA. Táto plošina sa nachádza v oboch mestách, Omo’a aj Hanavave, priamo pri pobreží. V Omo’a sa tu nachádzajú staré posvätné Tiki – sochy, starobylé vyobrazenie bytostí. Podľa miestnej mytológie bol Tiki prvým človekom na Zemi stvoreným bohmi, podobne ako biblický Adam. Zvyčajne majú masívnu hlavu, ako symbol sily a múdrosti a ruky majú najčastejšie položené priamo na bruchu. Tiki v sebe koncentruje duchovnú silu a životnú energiu známu ako Mana.