Už v nedeľu v noci začalo pršať. Bol to však nárazový dážď, ktorý prišiel s obrovskou zásobou vody a po niekoľkých minútach ustal. Prišlo ráno a dážď sa začína zahusťovať, miestami prichádzajú prívalové vlny totálne prudkého dažďa. Voda sa valí z kopcov do oceána a berie so sebou všetko, čo jej príde do cesty. Zátoka sa stáva hnedou, takmer čokoládovou vodou s plávajúcimi kokosmi, časťami stromov, menšími aj celými kmeňmi, nehovoriac o listoch a množstve rôznych obalov. Práve sa snažím pripraviť chlieb, keď počujem blízko našej lode hlasy. Vybehnem na palubu a susedná loď Matilda je presunutá nebezpečne blízko nás. Rýchlo vyberáme fendre, aby sme zabránili prípadného nárazu. Frank však naštartuje motor a pohne loď vpred. Opäť sme od seba vzdialení. Táto situácia sa opakuje ešte raz. Posádka z Matildy nás žiada, aby sme presunuli našu kotvu. Hovoria, že majú problém s motorom a reťaz z ich kotvy nechcú skrátiť, hoci majú menšiu loď a dlhšiu reťaz vo vode.
Nakoniec sa Frank rozhoduje, že sa pokúsime zakotviť o kúsok bližšie k pevnine. Mám nastavený časovač, aby som nezabudla cesto na chlieb vložiť do trúby. Utekám do vnútra lode, aby som pekáč s cestom vložila do trúby a nastavujem si nový časovač. Švédska plachetnica pred nami sa teraz s vetrom postaví na miesto, kde je naša kotva. Čakáme, kým sa ich loď kúsok posunie. Vietor ju však unáša opačným smerom ako by sme potrebovali. Švédska posádka zaregistruje, že máme problém a spoločnými silami sa nám podarí vytiahnuť kotvu.
Prvé zakotvenie nie je dobré. Reťaz je pod vodou v dĺžke 60 metrov, avšak chveje sa, to znamená, že nám kotva nedrží. Frank sa pokúša cúvať s loďou, aby sme kotvu zachytili do dna v zátoke, ale márne. Nedrží. Kotvu vyberáme z vody. Je neprestajný dážď, hoci je teplo, som mokrá do nitky. Nie je na mne žiadne suché miesto, už mi je fakticky jedno, že mi po tvári steká prudký dážď. Znovu nahadzujeme kotvu. Tento krát však drží pevne. Testujeme ešte, či skutočne drží. Konečne je to v poriadku. Napriek tomu, že je vonku 28 stupňov, začína mi byť zima. Som rada, že ukončujeme túto procedúru a ja odchádzam do vnútra. Zvoní môj časovač a chlieb je upečený. Práve včas. Vyberám ho z trúby a užívam si teplo, ktoré mi prúdi k nohám a zohrieva ma. Chlebík sa vydaril, nádherne vonia. Ukladám ho na mriežku, aby sa ešte vychladol.
Keď som prezlečená a konečne ako tak zohriata, dážď ustál a v tom prichádza posádka z plachetnice Matilda. Priniesli so sebou pivo a ospravedlňujú sa, že s ich loďou takýto manéver nevedia tak jednoducho urobiť. Voláme ich k nám do kokpitu a spoločne si vypijeme pivo. Ja nakrájam čerstvý chlieb na malé kúsky, pokropím ho olivovým olejom a jemne osolím. Je vynikajúci. Posádka Matildy odchádza na svoju loď a prichádza ďalšia vlna dažďa, ktorá neprestáva celú noc aj celý pondelok. Neuveriteľný skutočne nekonečný dážď a tá voda, ktorá má farbu okolitých kopcov…