Mesto bolo založené francúzskym imigrantom Don Luis D’Clouet v roku 1819. Je takmer celé architektonicky postavené v štýle Francúzska 19. storočia, plné klasických fasád a štíhlych stĺpov. V preklade to znamená “Perla južnej Kuby” možno práve preto, že je umiestnené v najkrajšom prírodnom zálive Kuby. Prímorská atmosféra a pokojné krásne zrekonštruované ulice majú veľký podiel na zápise tohto mesta do svetového dedičstva UNESCO z roku 2005.
My máme ubytovanie u súkromnej rodiny v dome, ktorý je na ulici len máličko poznateľný. Ak sa človek zapozerá, zbadá rozdiel v čistote a rekonštrukcii fasády. Je svetlo šedá s bielymi obrysmi okien a dverí a elegantným logom Casa Bella Epoca a na streche je vybudované zábradlie, ktoré v skutočnosti len opticky zvyšuje výšku domu. Všetky okná aj dvere však majú bezpečnostné mreže, zdobené ornamentmi. Za nimi sa skrývajú nádherné kvalitné drevené okenice, ktoré sú vysoké takmer na výšku dvoch podlaží.
Uličky sú veľmi podobné. Väčšina domov je postavená s dvomi poschodiami, len máloktorý má tri. Len niektorý z nich je zrekonštruovaný, alebo aspoň namaľovaný novou farbou. Keď nám majiteľka otvorí vysoké dvere, vstupujeme do veľkej spoločenskej miestnosti s prekrásnym masívnym dreveným nábytkom doplneným kvalitným čalúnením. Steny sú opracované tak, že vidíme tehly, z ktorých je dom vybudovaný a po okrajoch jemnú bielu omietku, ktorá dodáva ľahkosť celému priestoru. Stropy sú betónové a neopracované so zavesenými historickými lampami. Keď majiteľka otvorí okenice umiestnené do cesty, prúdi celým priestorom vzduch. Cez vstupný priestor prechádzame do jedálenskej časti, ktorá je len z časti zastretá gumovou plachtou, aby ochránila hostí v prípade nepriaznivého počasia. Je však v takej veľkej výške, že človek má pocit, že sa nachádza v absolútne otvorenom priestore plnom rôznych rastlín. Po bokoch sú tri obytné priestory pre zákazníkov a na konci veľká priestranná kuchyňa otvorená do priestoru. Samotný apartmán je síce menší, ale je dvojpodlažný a na hornom podlaží sa nachádza druhá veľká posteľ. Uprostred je dvojposteľ so spálňovými stolčekmi, vpravo masívna skriňa a vľavo priestor pre sprchu a toaletu. Vo všetkých priestoroch je nádherná dlažba, ktorá dotvára veľmi príjemnú atmosféru.
Ubytujeme sa a hneď smerujeme do mesta, aby sme si ho prehliadli. Prechádzame cez veľmi dlhé námestie Boulevard – San Fernando. Je to priestor, na ktorom je množstvo paliem, lavičiek a vo večerných hodinách, keď je tma, fungujú osvetlenia ako jediný svetlý priestor, pretože majú zásobu slnečnej energie.
Všetky budovy majú krásne architektonické prvky a museli byť prekrásne. Vstupujeme do miestneho divadla, môžeme sa nazrieť do sály, kde sa pripravuje technika na zajtrajšiu slávnosť. Pred vstupom je pohostinná miestnosť, ktorá má dobový nábytok a vo vitrínach ďalekohľady, ktoré boli v divadle používané. Stoličky sú tu z krásneho masívneho dreva, ktoré je na hornej časti opierky detailne vyrezávané. Parkety sú drevené, len v uličkách je rozprestretý karmínovo červený koberec. V sále sú tri podlažia s balkónovým sedením, ktoré majú aj čalúnené stoličky.
Prechádzame uličkami, stretáme sa s miestnymi obyvateľmi, niektorý stoja v rade pred obchodom. Nazriem do vnútra, čo sa tu nakupuje, keď tu stojí taký rad ľudí. Tovaru tu nie je veľa a každý druh má veľký papier s ručne napísaným popisom a cenou. Po chvíli, keď stojím vpredu pri pulte, zisťujem, že sa dnes nakupuje chlór a mikroténové vrecúška. Väčšina zákazníkov nič iného nekupuje.
Ideme na námestie, kde v jeho rohu sa týči neprehliadnuteľný palác Museo de las Artes Palacio Ferrer. Je to prekrásna stavba s bielo modrou fasádou, s radom stĺpov na prízemí, ktoré pokračujú v jemnejšej forme aj na poschodí. Na rohu sa nachádza veža, z ktorej je nádherný výhľad na mesto a Karibské more. Už pri vstupe do paláca nás ohromia krásne vypracované zábradlia a steny, mramorové schody a veľký krištáľový luster. V mnohých miestnostiach paláca sú zachované pôvodné nábytky, ktoré dávajú grandiciózny pohľad na pôvodných vlastníkov, ktorí boli jednými z prvých pestovateľov cukrovej trstiny v tejto oblasti.
Presúvame sa do ďalšieho významného paláca Palacio de Valle. Nachádza sa na konci zátoky, odkiaľ je krásny pohľad na more a miestnych rybárov, ktorí tu lovia ryby. Pred palácom je fontána, okolo ktorej je kruhový objazd a musela byť v minulosti veľmi peknou dominantou tohto priestoru. Z dôvodu šetrenia sú však všetky fontány na ostrove, ktoré sme mali možnosť stretnúť, nefunkčné. V paláci sa v súčasnosti usporiadávajú rôzne slávnosti alebo posedenia, je možné navštíviť aj reštauráciu. Palác má takmer na všetkých stenách 3D obkladačky, ktoré dávajú celému objektu honosnú silu.
