Na našej plachetnici máme plachtu „genaker“ bez elektrického ovládania. Je to najjemnejšia plachta, akú máme. Keď si spomínam na padák môjho otca, tak je síce nie tak extrémne jemná, ale veľmi príjemná na dotyk. Genaker je obvykle odložený v priestore na lodi, kde je chránený od poveternostných podmienok.
Ak sa rozhodneme ho použiť, lebo máme priaznivý vietor zozadu lode, tak najskôr musíme pripraviť lano, ktoré je bežne pevne uchytené na relé boku lode. Na konci tohto lana je hák určený na zachytenie špičky plachty a pomocou navijaka vyťahujeme plachtu na vrchol sťažňa. Keď sa dostane na vrch, upevňujeme spodnú časť na predok lode, kde je na to prispôsobené celé kovanie. Táto časť má kruhový tvar, okolo ktorého je navinuté lano v uzatvorenom kruhu. Pre navinutie plachty je toto lano jediným prostriedkom na ovládanie celej plachty, aby sa navinula naspäť.
Veľa námorníkov používa spinaker. Aký je rozdiel medzi genakerom a spinakerom? V súčasnosti už existuje veľké množstvo druhov, ale najzásadnejší rozdiel je v tvare plachty. Oba majú trojuholníkový tvar, oba sú umiestnené pred hlavnou plachtou a používané pri plavbe po vetre.
Genaker nepláva proti vetru ako gena a nie je ani taký efektívny ako spinaker. Je však veľmi vhodný ako univerzálna plachta po vetre na dosahovanie kĺzania, teda na zadný vietor (180 stupňov). A keďže nepotrebuje spinakrový prut, ovláda sa omnoho ľahšie. Je možné ho použiť aj pre zadobočný vietor so smerom do 90 stupňov a to na obe strany, čiže je možné ho použiť vo väčšej variabilite.
Spinaker je veľká trojrohá plachta, ktorá sa pri plnom pohybe vydúva pred loďou. Má omnoho väčší obvod ako genaker, čím zabezpečuje väčšiu rýchlosť lode, ale jeho použitie v smere vetra je užšie a pri väčšom vychýlení vetra do strany ho už nie je možné použiť.
