Prileteli sme z Viedne skoro, tak sme v našom gate zostali pomerne dlho. Gate bol takmer prázdny, kúsok od nás sedela mladá žena s malým dieťaťom. Práve mu dávala jesť z fľašky. Keď ho nakŕmila, pristúpila ku mne a neznámou rečou ma oslovila a vložila mi dieťa do náručia. Predpokladala som, že si chce len odskočiť a o chvíľu je späť.
Krásny pocit držať také nevinné stvorenie v náruči po toľkých rokoch. Keď som sa stihla spamätať, mladá žena bola preč, zostal len ruksak a dieťa. Dieťa bolo úplne kľudné a celý čas spokojné a usmiate.
Po chvíli sme začali nahlas uvažovať, či sa mamička vráti. Trvalo to pomerne dlho, len sme čakali a navzájom sa stretali s pohľadmi, ako to dopadne…
Nakoniec mladá mamička prišla. Zobrala si dieťa a aj ruksak a premiestnila sa bližšie k letuškám.
Takže dieťa malo svoju maminu a my sme v kľude mohli pokračovať svojou vestou do Curacao. Všetko bolo v najväčšom poriadku 🙏🏻👼🏻✈️
