Naša cesta pokračuje na severovýchod od mesta. Prvé zastavenie máme pri Troch vodopádoch Faarumai. Prechádzame chodníkom uprostred krásnej zelenej prírody, ktorá sa rozprestiera aj nad našimi hlavami a vytvára nám blahodarný tieň. Na zníženej úrovni vedúcej k jednoduchým domčekom miestnych obyvateľov nachádzame už pomerne dlho odparkované autá, ktoré už začínajú rastliny prekrývať. Poza autá je roklina, toho času suchá, kde pri daždivom počasí tečie prúdom voda z hôr. Pred nami je prístrešok a pod ním sedí na stoličke tahitská žena predávajúca ovocie a kokosové orechy. Pri návrate do auta si kúpime čerstvé kokosové orechy, ktoré nám žena s veľkou ľahkosťou mačety na tri seknutia otvorí a vloží do nich papierové slamky. Keď ich chytíme do ruky, orechy sú studené a tekutina v nich veľmi lahodná. Nie sú úplne vyzreté, takže necítiť ani sladkosť a výraznú kokosovú chuť. Sú však skutočne osviežujúce.
Na mieste čítam legendu o náčelníkovi menom Marurai, ktorý žil v údolí Faarumai, kde sa tieto vodopády nachádzajú. Mal dcéru menom Fauai, ktorá mala 17 rokov a rada tancovala v údoliach. Jej otec vyhlásil na ňu prísne tabu, že sa k nej nesmel priblížiť ani rozprávať žiaden muž. Marurai dokonca nechal popraviť dvoch bojovníkov, ktorí nevedeli o tomto zákaze a jeho dcéru oslovili. Fauai preto začala otca nenávidieť.
Raz, keď sa princezná prechádzala údolím a hľadala liečivé rastliny, stretla mladého muža v rovnakom veku, ktorý sa volal Ivi. Mladík vedel o prísnom tabu a chcel rýchlo odísť. Fauai ho však zastavila a poprosila ho, aby zostal. Povedala mu o svojom nešťastnom živote v zajatí a o tom, že by chcela byť jeho ženou, len aby mohla utiecť pred svojim tyranským otcom.
Keď Ivi počul jej slová, prezradil svoje tajomstvo: bol duchovným strážcom údolia. Premenil sa na nádherného muža a Fauai sa doňho okamžite zamilovala. V tomto momente však obaja začuli krik blížiacich sa strážcov, ktorí ich prenasledovali. Ivi chcel, aby sa rozdelili a zachránili si život, ale Fauai odmietla. Chcela radšej zomrieť s ním. Povedala:
„Skry ma u seba a už sa nikdy nerozdelíme!“
Keď to Ivi počul, pevne objal princeznú a pritisol ju k horskej stene. Odrazu sa z hory ozval ohlušujúci hluk a po skalách sa s obrovskou silou vyvalili prúdy vody. Voda oboch milencov úplne zahalila. Od tej doby žijú šťastne ukrytí priamo za vodopádmi. Tieto dva vodopády ľudia pomenovali Haamaremare Rahi (Veľký tečúci prúd) a Haamaremare Iti (Malý tečúci prúd).
Strážcovia, ktorí milencov prenasledovali, sa už z údolia nevrátili. Voda, ktorá sa valila z hôr ich zmietla a pohltila. Na tomto mieste vznikol tretí – najmohutnejší vodopád, ktorý dostal meno Vaimahuta. Od tých čias sa toto magické miesto nazýva údolie Faarumai (čo znamená „Miesto, kam padol tieň“).
Na malom ostrove Tahiti Iti je možné autom vstúpiť do centra tohto ostrova, kde sa nachádza Arborétum Taravao. Už na príjazdovej ceste stretávame voľne sa pasúci hovädzí dobytok a kozy, niekde aj zopár koňov. Zvieratá tu majú skutočne nádhernú prírodu, kde sa môžu pokojne pásť. Pomaly prechádzame okolo pastvín až k turistickej plošine, odkiaľ kráčame pešo až k najvyššiemu položenému bodu vo výške 655 metrov. Arborétum bolo postavené na ochranu rastlín a stromov najmä výsadbou ohrozených druhov endemického santalového dreva. Nádherných plochy s rôznymi drevinami, niektoré cielene na pestovanie drevín vhodných na výrobu stolárskych výrobkov. Arborétum sa nachádza na svahoch neznámej sopky, kde sa vytvorilo kráterové jazero. Po krátkej prechádzke sa zastavujeme na odpočívadle s úžasným veľkolepým avokádom, odkiaľ je prekrásny výhľad na obe strany oceánu obklopujúce oba ostrovy Tahiti Nui a Tahiti Iti.
