Požičali sme si auto a máme na pláne urobiť si prehliadku ostrova. Celý ostrov Tahiti sa skladá z dvoch ostrovov Tahiti Nui a Tahiti Iti, ktoré sú spojené len asi dvomi kilometrami pevniny. Kompletná doprava ostrova sa pohybuje výlučne po obvode oboch ostrovov, menší nie je možné prejsť dookola a miestami zachádza do vnútrozemia. Pôvodne sme si mysleli, že s autom prejdeme aj naprieč vnútrozemím okolo najvyššej hory Mt Orohena s nadmorskou výškou 2241 metrov. Pre takéto putovania je potrebné terénne vozidlo alebo veľa času a sily v nohách. Začíname pobrežím na západ od mesta Papeete.
Prvé zastavenie robíme v Marae-Ta’ata v obci Paea. Marae označuje sväté, spoločenské a ceremoniálne miesto, vyčistené bez stromov a rastlín, ktoré pre domácich obyvateľov označuje domov duše. Marae-Ta’ata patrí k najväčším na ostrove Tahiti. Je to kráľovská marae spájajúca tri marae postavené tromi rôznymi spôsobmi a predstavujúce troch kráľovských náčelníkov. Ide o posvätné obradné miesto, kde sa vykonávali ľudské obete. kde sa nachádzajú pozostatky stavieb troch náčelníkov.
Prechádzame západným pobrežím a ďalšie zastavenie je pri jaskyni Grotte de Maraa. Zaparkujeme sa na strane pri oceáne, kde je vybudovaná hrádza so schodmi a krásnou priezračnou vodou. Prejdeme štvorprúdovou cestou až k prístrešku vedúcemu k jaskyniam. Mladá žena tu predáva krásne košele i šaty s tahitskými vzormi a lokálne výrobky z kokosu, kostí a perál. Vstup je bezplatný. Uprostred bujnej vegetácie sú do skaly vytesané tri prírodné jaskyne. Na stropoch visia husto porastené paprade a machy, ktoré sú viditeľné aj na svahu. Voda steká od vrcholu a miestami vytvára pocit skutočného dažďa, ktorý padá do vody v jaskyni aj pred ňou. Všetky jaskyne spája chodník pod prerastenými stromami, z ktorých visia liany niekedy až po zem. Ich vzdušné korene sú na niektorých miestach väčšie ako je peň stromu a vytvárajú skrytý priestor pre mnohé menšie tvory.
Prechádzame západným pobrežím a ďalšie zastavenie je pri jaskyni Grotte de Maraa. Zaparkujeme sa na strane pri oceáne, kde je vybudovaná hrádza so schodmi a krásnou priezračnou vodou. Prejdeme štvorprúdovou cestou až k prístrešku vedúcemu k jaskyniam. Mladá žena tu predáva krásne košele i šaty s tahitskými vzormi a lokálne výrobky z kokosu, kostí a perál. Vstup je bezplatný. Uprostred bujnej vegetácie sú do skaly vytesané tri prírodné jaskyne. Na stropoch visia husto porastené paprade a machy, ktoré sú viditeľné aj na svahu. Voda steká od vrcholu a miestami vytvára pocit skutočného dažďa, ktorý padá do vody v jaskyni aj pred ňou. Všetky jaskyne spája chodník pod prerastenými stromami, z ktorých visia liany niekedy až po zem. Ich vzdušné korene sú na niektorých miestach väčšie ako je peň stromu a vytvárajú skrytý priestor pre mnohé menšie tvory.
Keď sme sa približovali k tomuto prameňu, bola pred nami skupinka turistov, ktorých sprievodca stál vo vode a ukazoval na veľkého riečneho úhora (puhi pape). V jednu chvíľu chytil úhora do ruky, aby ho hneď pustil naspäť. Vysvetľoval, že sem chodí so synom pravidelne a úhory sa správajú ako domáce zvieratá. Prídu k nemu, chvíľu okolo neho plávajú a pýtajú si maškrtu. Prinesie im kúsok párka, ktorý im po malých častiach dáva rovno do úst. Stačí, že priloží ruku k vode a najväčší úhor pripláva a otvorí obrovskú tlamu zhltnúc kúska pochúťky. Jedna pani zo skupinky sa pridala k sprievodcovi a vo vode sa neisto pohybuje. O chvíľu vstupujem aj ja. Keď rukou prechádzam po jeho dlhom tele, rukou cítim ako je veľký úhor veľmi príjemne hladký. Tento najväčší úhor má viac ako 1,5 metra a dostal od miestnych meno Maspo. Sprievodca mi dá do ruky kúsok párka a tak čakám, kedy pripláva. Netrvá dlho a priplávajú ďalšie menšie úhory, niektoré sú takmer čierne, iné sú šedočierne. Jednému z nich dám párok rovno do úst. Má v nich množstvo malých zubov. Voda je kryštálovo čistá a vidím si na prsty na nohách, keď niektorý z úhorov skúša, či sú na jedenie. Ihneď si prsty zaborím do štrkopiesku, ktorý je vo vode. Ešte chvíľu obdivujem tieto nádherné veľké riečne úhory, ktoré tu žijú v úplnej harmónii s ľuďmi. Sprievodca hovorí, že máme šťastie, že sme prišli cez týždeň (dnes je utorok). Cez víkendy je tu veľké množstvo ľudí, ktoré sem chodia na očisťovanie svojho tela a duše a plávajú priamo medzi úhormi v neuveriteľnej symbióze.