Štyri dni nám trvala plavba z atolu Makemo na Tahiti. Prešli sme celkom 357 námorných míľ. Práve rozmýšľame, kedy sme boli naposledy v maríne. Bolo to Porto Rico, maličká marína. Dnes sú to presne 3 mesiace, takže od poslednej maríny sme preplávali 4.390 námorných míľ. Počas týchto troch mesiacov sme boli na ostrovoch, ktoré boli svojou jednoduchosťou nádherne láskavé. Ľudia sa nikam neponáhľali a pri každom stretnutí nás vítali svojim úsmevom. Nikto neriešil, čo má kto oblečené. Nikto sa nepozeral, či máme učesané vlasy alebo sto krát vyprané tričká. Jednoducho sme tam boli. Boli tam obyvatelia ostrovov a ich príroda. Vo svojej každodennej kráse a čistote. Aj ostrov Galapagos napriek svojej návštevnosti si zachoval obdivuhodný pokoj a energiou žiariacich ľudí.
Tahiti nás víta s búrkovým mrakom. Trvá však len hodinku, chvíľku poprší, vietor sa veľmi nezdvihne. Do maríny však vstupujeme za slniečka a s takmer nulovým vetrom. Len posledné míle sme museli ísť na motor, lebo vietor úplne ustal.
Čaká nás na dlhšiu dobu tento prekrásny ostrov. Veľmi sa tešíme na neho 👌🏻
Po našich návštevách pokojných ostrovov som očakávala, že Tahiti bude síce väčšie, ale len o trochu rušnejšie miesto. Na ostrove Hiva Oa sme stretli Francúzov, ktorí žijú na Tahiti a prišli si na Hiva Oa oddýchnuť počas prázdnin svojich detí. Spomínali nám, že počas roka je Tahiti veľmi rušné.
Teraz už vidím z lode pobrežie, pri mori sú postavené prístrešky so strechami z palmových listov. Kúsok sa za nimi už vystierajú prvé budovy, ktoré pripomínajú skutočné mestá. Pred nami sú nádherné zelené kopce, husto porastené stromami. Hrany kopcov sú veľmi ostré a lesy tu vytvárajú nádherné scenérie tiahnuce sa až k moru. Moderné budovy sú zasadené medzi lesom a oceánom a siahajú len do malej nadmorskej výšky. Začínam tušiť, že sme už v inom svete.
Marína Papeete je maličká, ale vsadená priamo v centre mesta. Prichádzame okolo nákladného prístavu k dvom mólam, na ktorých sú zakotvené plachetnice. Žiaden motorový čln. Motorové sú len výletné lode, ktoré sa tu na krátko zastavia a potom putujú ďalej.
Máme šťastie. Naša pozícia je v boxe pre dve lode a tá druhá práve vyplávala preč z maríny. Vietor fúka len veľmi mierne, tak sa kotvenie veľmi zjednodušuje. Na móle nás už čaká mladý muž, ktorý pracuje v maríne len jeden mesiac a veľmi sa mu práca páči. Kevin nám pomôže sa zakotviť, uviaže naše laná na rohatku. Mám rada plávajúce móla. Keď je príliv a odliv, mólo sa zvyšuje a znižuje s hladinou vody rovnako ako loď. Ak sú fixné, potom je problém, že naše fendre nie sú umiestnené správne medzi loďou a mólom a hrozí nám poškodenie lode.
Keď už sú všetky laná na mieste, obzriem si miesto. Medzi pevninou a mólom sú v mori osadené železné konštrukcie a na nich pripevnené rôzne koraly, okolo ktorých plávajú nádherné morské ryby. Niektoré sú úplne maličké, iné väčšie a krásne tyrkysové, alebo pruhované žlto-bielo-čierne. Popri maríne vedie chodník. V ranných hodinách tu mladší aj starší bežia, niektorí so svojimi psami, iní idú len krokom a zastavia sa pozorujúc podmorský fascinujúci svet. Hneď za širokým chodníkom je štvorprúdová cesta. Na noc takmer stíchne, ale cez deň je tu premávka ako vo veľkomeste. Ešte že majú prechody pre chodcov s tlačidlom. Trvá to síce trochu dlhšie, ale zastaví premávku a môžeme prejsť na druhú stranu. Za cestou sú niekoľko poschodové domy, ktorých spodné priestory slúžia výlučne obchodíkom, reštauráciám, kaviarničkám… Pohybujú sa tu miestni mladí obyvatelia, ktorí sú krásne miešaní s európskymi turistami.
Marína Papeete má novo vybudovaný veľmi moderný priestor kapitána maríny a aj priestory spŕch a ostatného príslušenstva. Kúsok od maríny je krásny park, ktorý sa tiahne pozdĺž oceána. Tvoria ho rôzne chodníčky plné rôznych druhov paliem, reštaurácie, ľudia sem prichádzajú počas celého dňa, najviac však neskoro poobede. Sediac na lavičke, v tráve alebo na kameňoch sledujú prichádzajúcu noc. Zaujali ma tri vysoké umelecky zdobené drevené kusy uprostred námestia. Najskôr som si všimla ich nádherné vyrezávané tváre bohov Tiki. Je na nich zobrazené:
NO TE PARAU TI’A, NO TE PARAU MAU.
Znamená to: „Pre spravodlivosť, pre pravdu“.
Sú to smutné slová venované rokom 1966 až 1996, kedy Francúzsko, Spojené štáty a Anglicko testovali na ostrovoch Moruroa a Fangataufa 193 jadrových zbraní. Testy sa robili bez upozornenia obyvateľov a s nevyčísliteľnými dopadmi na ľudské životy a život v oceáne na pevnine až do dnešných čias.
