Dohodli sme si večeru u Christiána & Emilien. Ideme už keď sa zotmieva, lebo po piatej popoludní sa už zotmieva. V tomto čase chlapci bubnujú a celá hudba sa rozplýva po zátoke. Práve sa tu priväzuje čln s tromi mladými mužmi, ktorí postupne dávajú do vody alebo na betónový okraj vody svojich psov. Je ich tu určite desať, možno viac. Po cestičke sú umiestnené lampy, chôdzu nám sťažuje len neprestajný dážď. Už štyri dni nám prší. Niekedy menej, inokedy nepríjemne husto a s divokým vetrom, ktorý v noci dosahoval 38 – 40 uzlov. Obuté máme šľapky, tak voda ako príde, tak aj odíde. Na sebe máme nepremokavé bundy a na hlavách kapucne. Okolo pobehujú sliepky a kohúti. Nemajú svojho pána. Ak chcú domáci čerstvé mäsko, dajú k sliepkam klietku so zrnom a keď do nej vstúpi, uzatvorí sa vchod a sliepka alebo kura je už nakúpené. Prechádzame ponad riečku potok z hôr do oceána. Pri potoku sa pasie priviazané prasiatko. Trochu neisto prichádzame k pozemku, kde by mal bývať Christián & Emilien. Ozývame sa do tmy, sme správne. V mieste, kde by boli u nás osadené dvere, sa vyzúvame a vyzliekame si mokré plášte. Hneď pri dverách sú zavesené konáre s banánmi, niektoré na varenie, iné na jedenie. Postupne dozrievajú. Najskôr sa odoberajú tie zrelšie. Uprostred prístreška sú dva stoly. Ten väčší je prikrytý gumeným obrusom s vianočným vzorom. Prestreté sú taniere pre štyri osoby a medzi nimi niekoľko mís s rôznym jedlom. Christiánova dcéra sa šikovne zvŕta v kuchyni. Namiesto skriniek je vymurovaný priestor na odkladanie vecí predelený horizontálne drevenými poličkami. Na začiatku je masívny plynový šporák. V miestnosti sa nachádzajú obrovské dvoj-metrové mrazničky s vyklápacími dvierkami dohora. Jedna sa určite používa, lebo na nej svieti svetielko. Druhá slúži skôr na odkladanie. Christián na ňu umiestnil kamenné sošky Tiki, ktoré nám ponúka na predaj a hovorí, že na zajtra nám z dreva urobí ďalšie.
Sadáme si k stolu a zvedavo sa pýtame na obsah misiek. Najskôr si naberáme z druhej misky, kde je surová ryba zmiešaná so zeleným avokádom a kokosovým mliekom. Je pripravená na kyslo a je veľmi chutná. Christián nás vyzýva, aby sme si k nej dali banány z prvej misky. Aj napriek tomu, že je to vizuálne zvláštne, banány chutia vynikajúco a v kombinácii s kyslou rybou je to naozaj zážitok. Naberáme si z tretej misky, fritované kuracie kúsky, pridávame ryžu a výbornú nepikantnú omáčku. Nakoniec ja som už nevládala, ale všetci si veľmi pochutili na dusenom kuriatku s hranolkami. Vraj bolo najlepšie zo všetkého. Christián a Emilien majú tri už takmer dospelé dcéry a jedného syna. Všetci žijú v jednej domácnosti.
Mladí ľudia sú tu zamestnaní u starostu a v štátnej správe, to je ten žltý domček na fotografii. Starší vyrábajú umelecké predmety a tým si trošku zarábajú. Aj takéto pohostenie pre turistov je pre domácich obyvateľov veľmi dôležitým príjmom. Zaujímavosťou je, že elektrinu si vyrábajú v dvoch vodných turbínach. Vody a vetra tu majú naozaj neúrekom. Turbíny fungujú na striedačku, takže ich nevyužívajú naraz. Christián hovorí, že im elektrika ešte nikdy nevypadla a majú jej dostatok. Vodu čerpajú z vodného čerpadla, ktoré je vyrazené v zemi, distribuuje sa potrubím do všetkých domácností. Aj keď títo ľudia žijú veľmi jednoducho, mnohí majú uložené na spanie len matrace na zemi, ich správanie je príjemné, kľudné a láskavé a najmä absolútne v súzvuku s prírodou.
Rozprávame sa s Christiánom, že sme stretli mladých mužov v zátoke a mali so sebou veľa psov. Zaujíma nás, ako prebieha samotný lov. Christiánov syn sa zúčastňuje tiež lovu na diviaky. Lovci odchádzajú skoro ráno pred východom slnka, kým je zver aktívna pri hľadaní potravy. Pohybujú sa po strmých svahoch pralesov a údolí. Psy sú špeciálne vycvičené a ako svorka slúžia na zachytenie stopy. Zaženú zviera do úzkeho priestoru, obkľúčia ho a pomoc brechotu ich udržiavajú až kým neprídu lovci. Lov prebieha veľmi starým spôsobom. Muži majú oštep a nože a zviera usmrtia tvárou v tvár s veľmi blízkej vzdialenosti.
Na druhý deň prichádzame pre opraté posteľné navlečenie a uteráky a čakajú nás z ružového dreva vyrezané sošky Tiki. Sú krásne voňavé po ružiach. Pýta sa, či ich chceme nalakovať. Ponechávame si ich bez laku, aby sme mali stále vôňu tohto krásneho dreva. Pripravil nám ovocie. Celý fúrik. Je v ňom asi dvadsať pomelo a celý trs banánov. Fúrikom si ovocie nesieme k člnu. Skutočne ho je veľa, ale tešíme sa, pomelo je tu super šťavnaté a sladko-kyselkavé. Také akurát. Banány nám budú postupne dozrievať, takže ich máme na hodne dlhý čas.