Je piatok 4.30 hodín a my máme za sebou 13 000 námorných míľ. Sme uprostred Tichého oceána a k najbližšej pevnine máme približne 2526 námorných míľ, ktoré by sme mali zvládnuť za približne 17 dní.
Počas plavby prechádzame niekoľkými prúdmi a musíme sledovať, aby sme plachtili v smere prúdu, pretože „niekoľko míľ“ ďalej je už protiprúd. Zatiaľ máme dostatok vetra a naša rýchlosť sa pohybuje medzi 5 – 8 uzlov, v priemere 5,5 uzlov. Pravidelne máme na palube lietajúce ryby. Niektoré nám priskočia priamo do kokpitu a len máloktoré sa podarí zachrániť. Objavili sme aj najmenšiu dvoj centimetrovú lietajúcu rybu, taká mini krásna modrá malá rybička.
A už niekoľko dní s nami cestuje môj obľúbený vták – hnedá sula – brown booby. Má nádherné hnedé perie, prekrásne modré oči a celé okolie okolo nich tiež blankytne modré. Zobák je pri očiach jemne ružový a celý je elegantne modro perleťový. Keď sa k nemu priblížim, hľadí mi uprene do tváre, tvárou v tvár. Nemá strach. Len pozoruje mňa a ja jeho. Keď je hladný, vyletí a prelietava okolo lode. Popri nás vyskakujú z vody množstvá lietajúcich rýb, ktoré sa snažia pred nami, sťa predátorom, uletieť. A vtedy prilieta booby a bravúrne pikuje do vody, aby mu korisť neušla. Niektoré ryby chytá už počas ich preletu nad vodou. Keď sa nasýti, priletí naspäť, sadne si na naše sedadlo alebo zábradlie na prednej časti lode a stará sa o svoje perie. Predtým bolo pravidlom, že za svitania tieto vtáky odleteli a starali sa o svoju potravu. Vracali sa až keď bolo popoludní alebo sa začínalo stmievať. Náš booby je tu stále.
